ako dieťa
sa stále divím
veciam
vysvetleným.
A prekonávam
švihadlá,
gumy,
kedykoľvek
ako predtým.
Preskáčem škôlku,
loptu hodím,
maľujem na steny
rovnako
nerovný kvet.
Poskladám obrazec,
jeden diel
na krivo,
dva ďaľšie som stratil.
Guličky
do jamiek
dokážem ukryť,
toľko farieb
ma stále rovnako nadchne.
Sledujem mrak
ako zakrýva slnko,
a
dni su chladné.
Čím chladnejšie,
tým rýchlejšie
sa prebúdzam
príliš zarastený,
na detské hry.
Nahá zima,
vraj
nie je pre chlapcov.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
zabudnuta
5. 8.augusta 2010 23:54
veľmi pekné
Napíš svoj komentár