neviem ako mám v nej kráčať,
pretože sa v nej cítim ako malé dieťa,
ktoré si bezducho len svetom lieta.
Preň nie je nič ťažké, no ani ľahké,
cíti sa veľmi-preveľmi krehké,
hovorí si ,čo ak to bude večné,
no môže to byť len zasnenie nočné.
Najradšej by to všetko chcelo vedieť,
to málo do budúcnosti vidieť,
nech vie čo ho čaká,
keď ho niečo zláka.
Zlákať ho môžu dve cesty,
cesta dobra a cesta zlosti,
žiaden stred tu neexistuje,
je to preň ,ťažké no zariskuje.
Ktorú si má vybrať,páta sa,
ktorá ho tak týka sa,
čo ak zle sa rozhodne,
potom už nič nezmôže.
Ako sa má dobre rozhodnúť,
akos a má dáko ďalej pohnúť,
čo má vôbec spraviť,
ako sa môže pocitu zbaviť.
Dieťa je veľmi zraniteľné,
ak vykročí zle ,neprežije,
neprežije život v smútku,
neprežije život v kútku.
Nerobte mu to tak zložité,
čo nevidíte, že už skoro nežije,
prečo ho tak trápite,
prečo mu to robíte.
Budte trošku zhovievaví,
veď preto ste v tom veľkom nebi,
keby ste tam neboli,
neboli by aniely.
Aj keď aniely žijú aj na zemi,
a tým nás držia v zázemí,
ale prečo nás nechajú milovať nesprávne osoby,
a my si vravíme chýbaš mi,chýbam ti.
Takže toto sa už musí vyriešiť,
nedá sa to len tak povesiť,
potom by to dieťa veľmi trpelo,
a ani by nič nesmelo.
Nesmelo by poznať , čo je láska,
ako pri nej srdce praská,
keď sa nezdarí,
to sa len tak nevraví.
Preto píšem koniec tejto básne,
tak nech všetko vo mne zhasne,
aby už vyhasli city k tebe,
a nech to všetci dobre vieme.
Bude to kruté,
bude to bolieť,
bude to smutné,
musí to zhorieť!
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár