Sedím,píšem a pozerám von z obloka,
a je mi smutno bez tvojho obiatia.
Píšem o tom ako ťa veľmi milujem,
a ako ťa popri tom veľmi chcem.
Si svetlo v mojom tmavom srdci,
a preto ďakujem ti.
Ďakujem ti ,že si dávaš tú prácu,
že tam robíš popravcu.
Popravcu mojej samoty,
popravcu mojej temnoty.
Vďaka tebe sa moje srdce zase rozsvietilo,
k tomu tvojmu pomaly odletelo.
Odletelo preto pomaly,
nech sa nám to vydarí.
Nechcem ťa nikdy stratiť ,
budem si ťa celý život váźiť.
Budeš v mojich snoch a myšlienkach,
v ktorých nebudem vidieť žiaden krach.
Dúfam,že teraz nie som naivná,
dúfam,že sa nerozídeme obaja,
na iné strany,
ako dve čierne vrany.
A keby sa to dakedy stalo,
naozaj by ma to zobralo.
Ale neopustíš ma to si mi slúbil,
pritom si po mojej tváry stále blúdil.
Ja ti teda budem veriť,
a do tvojich rúk sa zveriť.
Keďže ťa tak milujem,
našu lásku zalejem.
Tvojou vytúženou vášňou,
s mojou velikánskou láskou!

 Báseň
Komentuj
Napíš svoj komentár