Presne ako pred rokom

sám v posteli v noci
presne ako pred rokom
a znova bez pomoci
stal som jej otrokom

nedopraje kúska spánku
bráni dusno svojim telom
nepustí sem poryv vánku
čo odvial by dusno letom

niet vôbec kam uniknúť
zas ma raz ťažia
v spánku neviem uniknúť
jej oči ma znova rušia

sirény ako je ona
tie tvory krásne
pýtam sa prečo sa ozvala
a nepustí sem svetlo jasné

jej piesne sú geniálne
krásne skvelé nádherné
predčia všetky moje básne
popritom sú zákerné

z ilúzií v mojej hlave budujú si most
nosia mi vždy úsmev radosť
nádej deň aj nebeskú moc
dávajú mi znova naspäť moju nevinnosť

kvitnú ako kvety
biele čierne červené
ovínajú moje päty
šíria po mne dráždenie

zanechajú vždy ten pocit
že zlý sen raz pominie
že sa anjel znova vráti
že chybné bolo delenie

 Báseň

2 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu