,,Trey?" Zavrčal Pán pekiel a prezrel si ho. ,,Ako si si dovolil vysloviť to meno?" Spýtal sa potichu s chladom v očiach a v hlase a prezeral si ho. ,,Chceš sa vrátiť? Nevrátiš sa!" Vyštekol vyhrážku, ale Bob si to nechcel nechať len tak.
,,Vyhrážaš sa mi? Bolo načase, aby sme niečo robili, tak prestaň!" Obaja po sebe začali nepochopiteľne kričať, ale neskôr to vyzeralo horšie, ako len na krik. Aashlee sa zmätene postavila medzi nich bokom a stiahla zrak.
,,Chceli ste mi niečo povedať." šepla a Pán pekiel pokrútil hlavou od namosúrenosti. Strčel ju do pleca a pritiahol k sebe, aby nespadla.
,,Nechcem ťa odtiaľto pustiť." Vyškeril sa a pozrel na Boba.
,,Ty si sa zbláznil" Pokrútil hlavou Bob a podišiel o krok bližšie, ale to Pán pekiel stiahol Aashlee vyvedenú z miery za seba a držal ju ako v kliešťoch. ,,Pusť ju, Trey, prosím. Toto je len medzi nami." Pán pekiel sa zasmial a prezrel si ho.
,,Len medzi nami, vravíš?" Spýtal sa potichu a pozrel na Aashlee. Celú jej tvár si preštudoval a tváril sa, akoby dokonale poznal celú jej mimiku a všetko, čo z nej mohlo kedy vyžarovať. ,,Nie, je do toho zapletená i ona." Stiahol ju zas za seba a Aashlee akosi nemala námietky na jazyku, aj keď sa sem tam zdalo, že niečo utrúsi. Avšak, pre vlastné dobro ostávala potichu. Sledovala, čo sa teraz bude diať s tými, ktorí stoja pred ňou, ale dobrý pocit z toho nemala.
,,Neblázni, ona predsa za nič nemôže!" Namietol Bob a prezeral si ho, ako sa približuje krok za krokom aj s Aashlee v pätách k nemu. ,,My sme ju sem dotiahli, mala poznať pravdu na začiatku! Ale..." Zasekol sa, keď zbadal zúrivý pohľad Pána pekiel a Aashlee, ako sa takmer krčila od bolesti, keď ju Malcolm zvieral za ruku. Striasol sa. Bolo toho dosť.
,,Žiadne ale." Povedal pomaly, ale dosť jasne. ,,Je do toho zapletená aj ona. A ty veľmi dobre vieš, ako." Povedal jednoducho a zatváril sa ľahostajne, ale nie na dlho.
,,NIE JE!" Skríkol Bob a vtedy mu doplo, čo urobil s tými v pivnici. ,,Ty si ich zabil." Povedal ohromene a nepríčetnosť na tvári Pána pekiel vyvrcholila. ,,Mali nádej vrátiť sa!" Začal po ňom Bob vrieskať ,,Plnili len to, čo mali plniť, čo si im zadal za prácu! Nikto nevedel, že ju unesú! Ona sa predsa nedala uniesť naschvál! Preber sa konečne!" Keď mu už neostal žiaden dych, ostal stáť ako prikovaný a zbadal blížiacu sa päsť. Ale nebola Pána pekiel. Bola Aashlee. Zadýchane sa na neho dívala a už-už chcela trafiť aj Malcolma, ale ten zovrel jej päsť ľahostajne vo vzduchu a premeral si ju. Stisol jej ju tak pevne, až zakričala od bolesti a nakoniec klesla na kolená. Čím ďalej, tým je to horšie, čím viac, tým menej všetkému rozumie. Bob sa zatackal a pozeral neisto raz na jedného a raz na druhého. ,,Čo si to..." Nedopovedal, takmer si prehltol vlastný jazyk, ale potom prehovorila Aashlee.
,,Ste ako malé deti. Dvaja malí spratkovia, ktorí si myslia, že všetko bude dobre. Dajte si už pokoj. Sľuby sa sľubujú, blázni sa radujú. Fajn. Ale kto mi preboha konečne povie, ČO SA TU DEJE?!" Skríkla naštvaná Aashlee s kútikmi očí namočených v slzách bolesti a sklamania. ,,Nie je fér, že o ničom neviem, niečo ste mi obaja naznačili, ale ja tomu stále nerozumiem! Tak sa tu prestaňte kántriť slovami ako malé deti a konečne mi povedzte, čo sa tu deje! A nechcem počuť žiadne námietky, žiadne Ale, žiadne slová, ktoré by vás odradili od toho, aby ste mi povedali pravdu! Vy!" Ukázala na Pána pekiel a s ťažkosťami ku nemu prišla, len sa premáhala, aby mu na mieste niečo neurobila, ale s boľavou päsťou by to nedokázala. ,,Od začiatku ste na mňa boli milí, mali ste ma rád ako vlastné decko, od začiatku som vám verila, a aj jemu" otočila ruku na Boba, ale nepozrela na neho ,,Ale čo je to za dôvera, keď dvaja ľudia predomnou niečo stále taja? Čo som nejaký somár, aby som nespoznala, čo sa tu deje? Vy si asi myslíte, že som do niečoho namočená, ale ja o NIČOM neviem, čo sa teda deje?!" Viac slov jej na jazyk ani na rozum neprišlo, tak ostala plytko dýchať a zazerať na Pána pekiel, ktorý si prešiel rukou po vlasoch a potom pozrel na Boba.
,,Hovor." Vyzval ho. ,,A žiadne: Prečo by som teraz mal hovoriť, čo som ja zač, že som ti hovorca a podobné. Nechci ma nahnevať, inak sa odtiaľto nedostaneš!" Zasyčal a sadol si na rozheganú lavicu, ktorá stála v rohu miestnosti.
,,Fajn." Odsyčal mu Bob a prezrel si ho. Vyrovnal sa a pozrel s chladom na Aashlee. ,,Aashlee, tvoj spis o autonehode, ktorá sa stala, sa ku nám dostal päť dní, ako vždy, pred tým, čo sa ti to malo stať. Ja som sa vybral hore, aby som ťa zachránil, vedel som, že sa ti budú dávať neskutočniteľné a ťažké skúšky až do tvojho úmoru a ty si prešla aj poslednou skúškou, ktorou si prejsť mala. Len si o tom nevedela sama. Mala si sa o niečom dozvedieť, to áno, asi ti to povedal niekto v tom tuneli." odmlčal sa a čakal otázky typu: Ako si o tom vedel? ale nič neprichádzalo. Nadýchol sa a pokračoval ,,Nevedel som ťa zachrániť, bola si s priateľkou, všetko sa skomplikovalo. Mala si byť sama, bohužiaľ." Mykol plecami. ,,V tomto svete sú tri brány, ktoré ťa zavedú do...." Zasekol sa. Prerušil ho Pán pekiel.
,,Stačí. Ostatné jej vysvetlíme, keď dorazíme na miesto." Schmatol drsne Aashlee a potiahol ju k dverám, ktoré viedli dozadu chatrče. Aashlee pozrela na Boba.
,,Ty si taký chumaj..." zavrčala a práskla po ňom pohľadom hodného zabíjania. Bob akoby sa o pár stôp scvrkol pod tým pohľadom a schladol, skrotol a chladná grimasa mu zišla z tváre, nahradilo ju sklamanie samého seba, pokračoval potichu za nimi nadávajúc v duchu na Pána pekiel...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár