Ticho.. Ako v hrobe... Nič sa nehýbe a odrazu "Viem sen zvláštnu podobu máva..." to byť môj budík... 6:50? To už? ďalší deň? Zase škola? Zase som nevyspatá? Musela som zase čítať do piatej ráno? no, pekne. Hodina, možno dve, strašné niečo. Moje mozgové bunky začali pracovať len vtedy, keď som zacítila, že ma bolí hrdlo, neviem dýchať, mám vysušené pery a v ústach sucho. Zavrčala som a zohnutá, nakoľko ma dobre pichalo v bruchu, som sa rozbehla po izbe hľadajúc si veci...
"Hapčí!" zase.. niee, toto nedopadne najlepšie. Za celý deň nakýcham toľko baktérii do ovzdušia, že to nebude normálne. Mám sexi zachrípnutý hlas, neviem rozprávať a na poslednú chvíľu si zaobstarám moju najobľúbenejšiu a jedinú šatku, čo si dám okolo krku. Hurá.. Vytiahnem už len telesnú, dám si papier o kritériách prijatia na SZŠ do tašky, že si ho preštudujem, obujem sa, medzi tým v mysli preberám, čo ešte nemám . Potom schmatnem kľúč, vbehnem do izby a beriem si mobil zazvoní telefón.. Zdvihnem pevnú
- Noo?
- Marti??
- Noo
- Môžeš po mňa dojsť som doma
- Dobre, hneď som tam.
- Dobre, čau
- Čau
Zložila som telefón a neskoro som si všimla, že mám roztrhanú ponožku. Zletela som po schodoch, do druhého vchodu, ktorý je hneď pri našom vchode, zazvonila, zdvihla kamoškina mamka a pustila ma dnu. Vybehla som na prvé poschodie, ale má šťastie, že nebýva na druhom. A šli sme do ten našej školy (ne)milovanej...
"Bola si s ním?" prvá veta, keď vbehnem do triedy. Kuknem na ten prepad troch kamošiek, ktoré sa na mňa vrhli a pokrútim mierne hlavou. Všetky skysnú a úsmevy sa im zaderú niekam pod kožu "A prečo...?" kyslo sa na nich usmejem "lebo by to nemalo zmysel" asi pochopili. Otočili sa, išli si sadnúť, ja tiež. A zrazu "Hapčí!!" každý ku mne, s rehotom "Čo jeeeeeeeee??" zatiahnem a hľadám si vreckovky... Na prvej hodine došla aj učiteľka prechladnutá, občiansku sme mali asi o tom, že sme mali napísať niečo o rasizme. Vybavené za tri minúty. ja kýcham ako splašená, kašlem tiež. Už mám pocit, že si vykýcham mozog, keď konečne zazvoní a ja sa ponáhľam niečo si kúpiť do bufetu.
Agent Na zdravie sa ozval ešte na ostatných hodinách, keď som mala pocit, že na mieste zomriem od kýchania. Doktor Na šťastie sa ozval tiež, keď som si kýchla dva-tri razy za sebou. A pacient Kašlal? No, hrdlo ma bolelo, kašlala som a bolelo to moc...
ČO ste chorí, všetci, verím, že sa vyliečite... A dúfam, že aj ja...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
martina007
17. 9.sept. 2007 15:09
ty si trubka.....ved ked si chora ostan doma nee?
Napíš svoj komentár