Keď niekomu poviem nie, bolí to. Keď niekomu napriek všetkému poviem áno, bolí to. Čo mám urobiť, aby nič nebolelo?

Bolí, bolí a bolí. Viem to i napriek svojej vôli. Nikomu sa nepodarilo zahnať bolesť. Či už v srdci alebo aj na tele. Všetko vie poriadne boleť, ale najviac srdce a keď sa ti trhá duša, ktorú si si tak úpenlivo strážil. Ako sa dá zahnať bolesť, keď niekomu povieš vlastné slová?

Ten sprostý smútok je asi najmenej, čo zažívam. Slzy sa stále štípu v očiach. V ústach má vyprahnuté ako na Sahare a nič mi nepomáha. Poraďte mi, ako sa dá zahnať smútok? ako sa dá zbaliť strach? Ako sa dá rýchlo zabudnúť? ako sa dá zaplátať na krvácajúcich ranách? Všetko tak neskutočne bolí.. Pravda, lži, bolesť, pohľad, myšlienka... Srdce... Čo sa teda získa tým, ak sa niekto bude namáhať žiť? nikto sa ma nespýtal, či sa chcem narodiť. Tak sa ma prosím nepýtajte, ČI chcem žiť...

Jediné, čo ma štve. Je tá spriadaná niť, ktorá sa utkala len tak v temnote a zrazu vyplávala na povrch ako keby to bolo nič. A tá niť boli moje spomienky, moja bolesť, moje slzy, moje myšlienky. Proste všetko - aj moje lži. Som klamárka, ale nie taká, ako sa dá povedať. Tak vám poviem - nechajte ma na pokoji, kým sa nezabijem v mojich útrobách nadobro.

Srdce sa mi zase začalo trhať na kúsky a ja neviem, ako ich mám pochytať a zlepiť do hromady. Toľkým som už svoju lásku dala, nikdy som si nemyslela, že to bude ťažké...
Samota, ach... to je nádherný pocit. Nebyť milovaný, nezamilovať sa, letieť v noci... S láskou končím, dobrý pocit...

Neviem, ako sa dá uletieť na metle. Ale bol by to dobrý pocit, keby som si za sebou ťahala aj svoju dušu, ktorá by už konečne nebolela a mňa by šlahal vietor po tvári. Tak neprekonateľný pocit šťastia by som nikde nenašla. Prečo sa teda nikto nemôže odtrhnúť od voja a nepozrieť sa dozadu? Veď predsa nik, kto nechce, neni vojak. Veď predsa každý má svoju vlastnú voľu, každý má chuť na niečo...

Ale ako sa dá zahnať bolesť???? Celý svet sa krúti len okolo chalanov alebo okolo báb?! veď sa na seba pozrite, vy si hľadáte každého, kto by s vami mohol chodiť... Nehľadajte, nájde sa to samo...

Ale ja chcem len zahnať bolesť, ktorá mi prevláda v celom tele. Keď sa pohnem, keď sa usmejem, keď sa na niekoho pozriem... Proste skoro ani dýchať neviem, keď zistím, ako na tom som. Milión krát som sa ešte nesklamala... Ale stačilo päť ráz a už som bola ako na ihlách. Každý deň - v horúčavách - mi bola zima, nevedela som sa pohnúť, trisla som sa, ako keby som mala trasľavku. Snívala som o smrti, snažila som sa zabiť sama seba... Mala som pokazený život a to len kvôli tomu, že som bola žiarlivá, že som bola hlúpa,že som bola taká, aká som bola...

Prvý raz som žila naozajstným životom bez predstáv a núteného s ausmievania, bez zamýšľania sa nad chalanmi pred týždňom, či dvoma... Prvý raz som si uvedomila, že všetko je naopak, že všetko sa kazí, akonáhle sa na to niekto pozrie... Proste svinské dni...

A takto sa chcem spýtať - Ak sa ešte niekedy stane, že sa sklamem,ako mám potom zahnať smútok? Nechcem počuť vety ako : na to pomôže iba čas... Mala som veľa času, všetok som minula, teraz sa snažím len žiť, ale keď sa sklamem, už žiť viac poriadne nebudem...
Sklamanie je tvrdá vec, ale ešte tvrdšia je bolesť...

 Blog
Komentuj
 fotka
takto  4. 8. 2007 13:08
je to tazke chapem ta prezivam to iste plus navch
 fotka
rijanqa  4. 8. 2007 13:23
Super, aspoň niekto.... Ale ja som ešte s nikým enchodila, tak to j ejedno. Ale najviac bolí odmietnutie, pokiaľ ja viem...
 fotka
sabrinka  4. 8. 2007 18:51
A ako si sa sklamala? to je ťažko takto poradiť. Ak chceš, napíš viac, veď vieš, že ja ti veľmi rada poradím.
 fotka
kitty969  4. 8. 2007 22:06
bohuzial musim skonstatovat ze smutok sa tak rychlo neda zahnat ako bolest (ci uz psychicka alebo fyzicka)...na vonok moze clovek vyzerat ze je vsetko ok no vo vnutri citi ze od tej bolesti mu ide prasknut srdce...ako sa hovori cas vylieci rany a je to aj sväta pravda...najhorsie na tom je ze nevies kedy...kazdy si tu bolest skusi a kazdy nou prejde...no podla mna u kazdeho pomohol cas a nie napchavanie sa cokolady,depky,nechut vobec zit atd. najlepsie je zit a vychutnavat si zivot ci aj ked nam prinesie zvacsa to zle no zivot nikdy nebol nespravodlivy aj ekd sa nam to niekedy zda...zivot je jedna velka hra a clovek ju musi hrat
 fotka
syma  7. 8. 2007 20:42
mas 14..a ta bolest..tos a este len zacalo..bohuzial..
Napíš svoj komentár