Ako všetko dokážeš rýchlo stratiť...

V rukách mobil,
stískaš si ho k srdcu.
Čakáš...
Čakáš na svojho záchrancu.

Ako ho nájdeš,
sama nevieš.
Chceš sa o neho potknúť,
zakopnúť...

Zohýbaš sa.
Letí ti z rúk...
Celý život, osud.
A tvoje bremä zrazu vláči niekto iný...

Svet sa ti obrátil,
už nie je naruby.
Svet sa ti vylepšil,
nie si sám, nikdy nebudeš.

Chceš len stretnúť človeka,
ktorý je otočený tvárou v diaľ.
Tvárou kdesi pri tvojej tvári žiaľom utopenej.
Tvárou obrátený k tvojmu srdcu boľavému...
Žiaľom zaplavenému...

Chceš ticho kričať?
Zlostiť sa zas?
Máš na to čas,
máš sa prečo smiať,
máš prečo žiť,
no nemáš prečo dýchať...

Z pľúc sa ti vydral tichý výkrik,
zrazu všetko prestalo byť.
Zrazu všetko prestalo dýchať, prestalo žiť.
Ako rýchlo niečo môžeš stratiť.

Je streda. A tichý závan vzduchu ti na plece sadá.
Je štvrtok.. A tichosť tvojich ladných krokov neutícha.
Ale tvoja hrdá pýcha...
Tá sa stratila v nebesách.

Aj s tebou? Aj s tebou...

Chceš len niečo vidieť, niečo dokázať.
Chceš si spievať refrény, refrény obľúbených piesni tvojich uší.
Chceš si len potichu šepkať báseň, báseň, ktorá je lahodná tvojim očiam.
Chceš len stískať jeho fotografiu, fotografiu vďačnú bolesti srdca...

Čo všetko dokážeš?

Nevieš...
Nevieš, ako rýchlo máš zabudnúť,
aby si zabudol zabúdať,
aby si zabúdať mohol,
aby si zabudnúť musel...

Tvoja bolesť,
zotročená tvojou mysľou.
A vzpurnými myšlienkami...

Zohni sa. Znova sa zohni.
Chyť rozutekané lúče tvojich vášní...
Chyť si ich späť do dlaní.

Ako rýchlo dokážeš niečo stratiť?
Rýchlosťou blesku...

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

3 komenty k blogu