Duchovia I.

Riasenka roztečená po lícach a pod očami len čierne machule, ktoré zdobili nepeknú ranu... Pomalé kroky, ktoré smerovali z izby, tiché vzlyky a čo najnenútenejšie a slobodné rozhodnutie... Vyšla von dverami a pozrela sa späť do spálne, kde ležal vinník, kvôli ktorému odchádza.. Veľké schodisko. Prehltla. Prešla k zábradliu a chytila sa ho. Začula sa sebou akési kroky. Otočila sa a...

Natešené kroky, ktoré vošli do domu, kde boli pozakrývané časti nábytku bielou plachtou. Na zemi videla len matný odtieň niečoho, čo sa čistilo, ale myslela si, že sa tam mohlo len niečo rozliať. Z hora sa vydral výkrik, natešený. „MAMI POĎ SA POZRIEŤ HORE!“ kričal chlapček, ktorý stál pri schodoch, pri zábradlí. „Tam bola spálňa?“ spýtala sa matka chlapčeka a on prikývol. Mohol mať asi osem, možno deväť rokov. Jeho čierne havranie vlasy mu padali so tváre a pri tom ukazoval na veľkú posteľ. „Môžem tu spať? Prosím...“ kričal na mamu dole pri schodoch, ale tá len nemo pokrútila hlavou a pozrela sa na dievčatá, ktoré vošli za ňou. „Je to tu hrozné...“ povedala jedna z nich flegmaticky a hodila sa na jednu z pohoviek, ktoré boli zakryté bielou plachtou. „Madelaine, tebe sa nepáči nič.“ pokrútila hlavou jej druhá sestra a sadla si vedľa nej „No a čo, Avrenelia?“ spýtala sa Madelaine a pozrela sa na matku, ktorá vyšla po schodoch za synom „A vieš prečo nám to tu predali za takú malú cenu? Nikto sa sem nechcel nasťahovať. A vieš prečo?“ spýtala sa Madelaine ironicky. Jej matka si stala na vrch schodov a otočila pohľad smerom k nej. „Nie, neviem. Čo sa stalo?“ spýtala sa a chytila sa zábradlia. „Pretože tam, kde práve stojíš, sa stala nehoda. Alebo by som skôr povedala vražda. Pozri sa, aké sú vysoké tie schody...“ ukázala rukou na schody a jej matka sa na ňu pozerala so zvýšenou hladinou adrenalínu „... Odtiaľ zhodil tesne po tom, ako ju zmlátil, svoju manželku. Chcela ujsť, ale on ju drgol, spadla a zomrela. A tamto... “ ukázala na čosi, čo si jej matka myslela, že sa tam niečo vylialo „Tamto bola jej krv. Tesne po tom, ako ju zabil, sa zastrelil presne na mieste, kde skonala. A je tam aj jeho krv... Naozaj tu chceš ostať?“ spýtala sa jej Madelaine a jej matka pomaly zišla po schodoch dole „Odkiaľ to ty môžeš vedieť?“ dievča odfrklo a ukázalo na muža, ktorý práve pomaly kráčal ku dverám a o chvíľku sa ozvalo hlasné a naliehavé klopanie na dvere. Matka dievčat a chlapca zišla po schodoch. Za chlapcom sa čosi mihlo. Ten sa otočil, ale nič nevidel.. „Dobrý deň, čo si prajete?“ spýtala sa a muž sa na ňu pozeral, ako keby práve videl ducha „Volám sa Alessandro. Vy ste kto?“ spýtal sa muž „Ja som Cloe. Môžem vám nejako pomôcť?“ potom sa pozrela hore na syna, ktorý mal bledú tvár a stále sa obzeral po tom, čo sa za ním mihlo „Michael, poď sem.“ Chlapec okamžite zliezol zo schodov a pozrel sa na Alessandra „Nemôžete tu ostať. Predali vám to lacno? Ak áno, majú na to dôvod. Nemôžete...“ Cloe mu skočila do monológu a prekrútila očami „Vy ste natárali mojej dcére tie hlúposti o tom, ako tu niekoho zabili a potom ten niekto spáchal samovraždu?“ spýtala sa nahnevane a muž dychtivo prikývol „V tom prípade nemáme sa o čom rozprávať, ale som rada, že ste prišli.“ a zatresla mu dvere pred nosom. „Ide sa upratovať“ povedala náhle a dievčatá chytili najbližšie plachty plné prachu do rúk a zhodili ich. V izbe sa zvíril prach a všetci sa rozkašľali. „No, toto bude dlhé upratovanie.“ Poznamenala Avrenelia a všetci sa pustili do práce...

„Večera! Kde toľko trčíte, decká?“ zakričala matka na deti, ktoré sa ani len neozvali na jej volanie, asi desiate, čo si tak ničila hlasivky kvôli nim. „MADELAINE, AVRENELIA A MICHAEL! OKAMŽITE SA POĎTE NAVEČERAŤ!“ V tom počula akýsi praskot na schodoch a rozbehla sa tam. Nikto tam nestál.. Deti práve vychádzali z kúpeľne, keď zazreli tvár ich matky bledú a popolavú „Čo sa stalo, mami?“ spýtal sa Michael a ona len pokrútila hlavou. „Poďte sa najesť.“ povedala im potichu a deti pomaly schádzali ako kačky za sebou v rade. Nešlo im do hlavy, čo sa stalo ich matke...
Pri večeri bolo ticho. Cloe sa zdalo, že tá historka je pravda a nedá sa jej ujsť. Ale čo ak nie? Čo ak ich len niekto chcel naľakať? V tom prípade to vyšlo. Začula nejaké kroky na schodoch. A deti tiež. Zdvihli hlavy a pozreli sa na matku „Čo to bolo?“ spýtali sa potichu, ale nik im to nevedel vysvetliť. Matka vstala od stola a prešla k dverám. No tie sa pred ňou zabuchli. A v tom tichu, ktoré pretínalo celý dom sa ozval výkrik....

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu