Muž pomaly natiahol ruky, ktoré mal celé obrastené ako keby riasami a približoval sa. Za ním bolo vidieť schody a všetko ostatné. Pri schodoch ležala postava v kaluži krvi a nad ňou ktosi kľačal. Nevedeli, kto je ten muž, čo sa blížil k nim... Mixér s hlukom padol na zem. Cloe si držala vrieskajúce deti za chrbtom a ustupovala. „Kto... Kto...“ zasekol sa jej hlas. Postava, duch... Preľud... Nevedela, ako to má nazvať, sa pomaly približovala, ale o chvíľku zastala a pozrela sa ku schodom. Všetci začuli výstrel a potom ticho....
Cloe sa pozerala na miesto, kde zaznel výstrel, kde odrazu zmizla tá postava muža, ktorý sa k nim blížil. Kde ostala na zemi len krv z rany na hlave, ktorí mal muž... Čo sa to vlastne deje? Deti plačúce za jej chrbtom sa na ňu vrhli „Mamiiii!!“ kričali trojhlasne a pri tom mamu objímali. Báli sa. Ich matka tiež.
Vyrútila sa hore schodmi, zastala pred dverami a začala naliehavo klopať na dvere. Dvere sa pomaly otvorili a zarazený Alessandro, ktorý ich otvoril sa spýtal „Cloe, čo chcete?“ spýtal sa a Cloe ho vtlačila dnu. Potom zavrela dvere a pozrela sa okolo seba – všade bola tma a prach. „Čo to malo znamenať? To včera! Moje deti sa vystrašili na smrť!“ skríkla po Alessandrovi a ten sa okamžite stiahol do kúta „Ešte stále mi neveríte, Cloe? Všetko to je pravda, o tých milencoch! Že ju zabil, zhodil zo schodov a potom zabil aj seba!“ Cloe zo seba vydala neidentifikovateľný pazvuk, ktorý pripomínal zaškriekanie „A kto bol ten tretí... DUCH?!“ skríkla, už viac hnev potláčať nevedela „Neboli len dvaja!“ pri tom zúrivo ukázala dva prsty „Ale boli traja!“ Pridala jeden prst „Chápete????!“ spýtala sa naštvane, otočila sa, otvorila si dvere a zabuchla ich. Zo steny padol obraz aj s rámom...
Cloe, Avrenelia, Michael a Madelaine sa vybrali k jazeru. Jazero bolo za domom, asi taký kilometer a ešte lesík, ktorý sa tam rozprestieral. Okolo jazera bolo čisto, chladný vzduch a príjemné ticho „Deti?“ spýtala sa Cloe a všetci sa na ňu pozreli „Vy si pamätáte, čo bolo včera v noci, však?“ spýtala sa potichu a oni len nemo prikývli „Boli to traja... Duchovia, však?“ spýtala sa potichu a pri tom sa jej zatriasol hlas „Áno. Ale kto boli?“ spýtala sa Madelaine, no Cloe mykla plecami „Nemám zdania, kto to bol. Ale možno to bola pravda, s tými troma...“ povedala potichu a otvorila ústa, že povie ešte čosi. Ale začula medzi stromami šuchot. „Cloe! Pani Cloe!“ kričal povedomý hlas, ale tentoraz to bol hlas, ktorý sa zdráhal prehovoriť, ale kričal z plných pľúc. No strach sa nezaprel. „Alessandro?“ spýtala sa prekvapene, keď uvidela muža, ktorý vyskočil spomedzi kríkov, bledý a vyľakaný „Ja viem, kto to bol! Viem, kto bol ten tretí muž...“ lapal po dychu, no odrazu spadol nehybne na zem... Cloe sa k nemu rozbehla, padla na kolená a jemne ho prefackala. Alessandro sa pohol, ale ešte stále sa nemohol pohnúť dostatočne, aby sa postavil. „Alessandro, počujete ma?“ spýtala sa Cloe, Alessandro prikývol. Deti sa postavili obďaleč. Sledovali. Čo sa deje, ale nevedeli prísť na to, či je Alessandro v poriadku. „Alessandro, počujete ma?“ spýtala sa ešte raz a vtedy už Alessandro otvoril oči „Áno“ povedal malátne a posadil sa. „Kto bol ten tretí muž?“ Spýtala sa ho na rovinu a on sa k nej obrátil. Kľačala na zemi a pozerala sa na neho upreným pohľadom „Jej brat... Zabil ho, ale ona to zistila. Tak ju zmlátil a potom zabil, lebo chcela ujsť. Myslel som si, že jej brat len zmizol. Bol v zahraničí. Ale keď sa toľké roky nevracal, skrslo vo mne podozrenie, že s ním čosi je. Ten darebák ho zabil skôr, ako mohol odísť. Cloe, ona našla jeho telo. Preto ju tak strašne zmlátil, potom, keď sa snažila ujsť, myslel si, že ide na políciu... Aspoň sa mi zdá“ povedal Alessandro takmer jedným dychom „No a potom ho hodil do jazera...“ zašepkala Cloe.
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
lily
28. 9.sept. 2007 18:43
skvele, uz sa tesim na dalsie pokracovanie
2
tento blog sa mi paci..nie je to nahodou z nejakej knihy?! ak ano, jako sa vola..mna to podstatne zaujalo, rada citam taketo knihy dik
Napíš svoj komentár