Just me...

Prečo mi to nepovieš...?
Nie som niekto, kto ti chce uškodiť,
veď vieš.

Prečo mi nezavoláš...?
Trápim sa, keď sa rápiš ty,
veď vieš.

Prečo sa na mňa nepozrieš...?
Bolí ma, keď mi nič nepovieš,
veď vieš.

Prečo v tojich slovách chýba neha...?
Stojím nehybne a hľadám v tebe teba,
veď vieš.

Prečo mi chýba tvoj dotyk láskavý...?
Sedím, uhýbam sa dotykom iným,
veď vieš.

Prečo sa nespýtaš, čo ma trápi...?
Povedala by som ti, keď mi to svedomie napraví,
veď vieš.

Prečo mi neodpustíš, ak som na vine...?
Trápi ma to a myslím si, že mám česť svine,
veď vieš.

Tak prečo? prečo nezahodíš svoju pýchu?
Prečo neozveš sa mi, keď časy plynú?
Bolo pred tým, je teraz, myslíš, že potom nebude?
Zahodíš svoje šťastie za hlavu ďaleko a výhodne?
Zahodíš všetko, čo si mal?
Zahodíš lásku, čo si si vybojoval?


Prečo mi nepovieš, čo ťa trápi?
Prečo mi nezavoláš, keď sa trápiš?
Prečo sa na mňa nepozrieš, keď sa bojíš?
Prečo v tvojich slovách chýba neha, keď ja potrebujem práve teba?
Prečo mi chýba tvoj dotyk láskavý, keď ako dieťa si ma hladil po tvári?
Prečo sa nespýtaš, čo ma trápi, keď vidíš, že z papierov vyhadzujem zdrapy?
Prečo mi neodpustíš, ak som na vine, keď ja viem, že sa to ďalej aj tak zle vyvinie?

Ja viem prečo...
Ja viem ako...
Ale nemôžem pochopiť,
čo je ťažké na tom,
aby si zahodil zbytočnú pýchu,
aby si zobudil svoje ja z krásneho spánku.
Aby si povedal, Prepáč, keď vieš, že si na vine?

Toto som len ja...
Moje srdce...
Moje básne...
Moje riadky...
Moje slzy...
Moja bolesť...
Moje otázky...
A moje...
Nevyplniteľné...
Sny.

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu