Hm, aké smiešne slovo chcem ťa.
Hm, aký smiešny život celý.
Keď sedíme v našom väzení.
Väzeň, väzeň, kde sa skryješ?
Jediná možnosť je len utiecť.
Ako sa to stane, keď všetko je pevné?
Nožík nepomôže, tak sa spýtaj – ale nie, on chradne...
Keby sa mohol spýtať na svoju ženu.
Keby zase mohol vidieť svoju vyvolenú.
Keby sa usmiať na ňu naposledy mohol.
Keby sa nikdy nebol vkradol do tých obchodov...
Keby, keby, keby... Samé žvásty,
tak rozdaj už konečne tie karty.
Osud sa so mnou už pohral,
je načase, aby som si posledný krát zahral.
Prvý deň. Druhý, tretí a štvrtý.
Nič mi nemôže porozdávať ešte horšie karty.
Moja bledá tvár a moje posledné slová,
venujte mi aspoň pol života...
Keby, ako sa to hovorí?
Keby bolo keby, boli by sme všetci v nebi.
Ale žiadne keby nieje, rozmýšľajte,
máte veľmi slabé nádeje...
Vonku zúri vojna,
vy si tu sedíte.
Ste tu len o chleba a o vode.
A takto sa dívate na svet vonku?
Keď už na nič nieste dobrý,
choďte si do vojny.
Ak tam niekto zomrie z vás,
zomrie ako hrdina – ďalší a zas.
Keby, keby, keby, keby...
Keby sa tak nič z toho nestalo.
Keby sa tak nikdy nič bolo pokazilo.
Keby sa v uliciach konečne dobro rozšírilo.
Keby sa už nik nemusel báť toho najhoršieho.
Keby som sa nemusel prizerať, čo sa deje mojim priateľom.
Keby som nemusel sedieť a pozerať na smrť za oknom...
Keby, keby, keby keby...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár