Aj keď v tom tichu neznie tvoj hlas.
Aj keď už úsmev nezažneš v nás.
Aj keď je ťažko uveriť v stratu priateľa.
Aj keď je ticho naša jediná dôvera.
Aj keď je všetko nepochopiteľné.
Aj keď chceme byť všetci pri tebe.
Aj keď už nikdy neuvidíme tvoju tvár.
Vedz, že ty si bol náš jediný kráľ...
Čo sa to deje? Zneje môj hlas.
Potichu snažím sa zažnúť nás.
Ten môj pomalý krok v tichu sa rozlieha.
„Chcem späť môjho anjela.“
Neviem už dýchať.
Neviem už žiť.
Snažím sa svojimi nohami vyraziť.
Chcem už, aby prešiel všetok čas.
Chcem zas sedieť a mať život zas.
Chcem vidieť tvoju tvár, počuť tvoj hlas.
Ticho sa prikláňať...
Naháňať čas.
Ticho sa rozlieha...
Cítime strach.
Ty... Ty si lietaš v nebesách.
A ja bezducho po Zemi chodím.
Som zvedavá, kedy ma niekto na zem zhodí.
Kedy mi nohy niekto podrazí.
Bojím sa... Bojím sa žiť.
Bojím sa... Bojím sa byť.
Bojím sa... Bojím sa dýchať.
Potrebujem pomoc... Kto ma oslobodí?
Chúlim sa v kúte.
V nohách cit nikde.
Chúlim sa pri posteli a bojím sa... IDE?
Čo si ja počnem... Plačem na zemi.
Chcem si len odložiť...
Život s tebou, ten bol kúzelný.
Ublížila som ti?
Veď som nič nepovedala...
Snažila som sa byť na teba milá.
Prišla som o sen,
prišla som o teba.
Ticho som za tebou kvílila.
Prečo ma nechávaš...
Na Zemi samú?!
Mali sme našu tichú dohodu!
Chcela som umrieť, ísť za tebou.
Ja ťa chcem pri sebe... Veď popros anjelov.
Nech mi ťa vrátia, nech viac neplačem.
No ty si odišiel... Z pekla na Zemi.
Ty... Bol si to TY, kto pomohol mi.
Stratila som teba, stratila som sen.
Stratila som života zmysel.
Mal si len pár rokov do samoty.
Mal si len pár dní do soboty.
Mal si len pár hodín, vtedy si mal prísť.
Ľutujem, neviem ti odpustiť...
Roleta je špeciálny inkognito mód, ktorým skryješ obsah obrazovky pred samým sebou, alebo inou osobou v tvojej izbe (napr. mama). Roletu odroluješ tak, že na ňu klikneš.