Rosa usadla pred domom.
A moje viečka sa nechceli otvoriť.
Tak som sa musela zobudiť.
No čosi mi dýchlo studené na krk,
Niečo mi chytilo obe ruky do rúk,
ten studený dych som cítila ďalej.
No nič nebolo na mne.
Nevedela som sa hnúť.
Zaznel zrazu výstrel.
Okamžite som sa musela zobudiť,
na to všetko zabudnúť.
No nedalo sa.
Cítila som krv,
cítila som bolesť na hrudi,
kde sedel na mne ktosi prv.
Pozerala som sa nechápavo pred seba.
Snažila som sa nadýchnuť.
Lapala som po kyslíku,
rozmýšľajúc, čo to bolo za trik.
Nik nebol pri mojej posteli,
nik sa nemohol dívať.
Nik mi nevedel pomôcť,
ja som sa z toho musela dostať sama.
O chvíľu som vybehla,
s krikom z izby.
S nadávaním na všetky sny.
No neskôr som sa šla znova vyspať a potom...
Znova to isté..
Najprv chladný dych,
potom ani hnúť sa nedá,
A potom zase tá strela.
Čo to malo znamenať?
Pýtam sa sama seba doteraz.
Nechápala som to a stále nechápem.
Tak ako de-javu, ktoré mi nedá pokoja...
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
sabrinka
30. 7.júla 2007 16:20
Aj mne sa to často stáva, ja zasa cítim niečo na krku a zobudím sa na to, že nemôžem dýchať. Je to dosť nepríjemné
2
Ja som sa zase zobudila na to, že som lapala po dychu a cítila som, ako keby mi niekto zlomil ten mostík, že mám pri srdci dieru a niečo mi steká po pyžame a neskôr som cítila hnusne teplú zmes krvi s niečím ja som sa skoro rozrevala, mňa to totálne bolelo a potom som si ľahla a zase to isté...
3
hm.mne sa raz stalo nieco podobne..snivalo sa mi, ze ma postrelili do ramena a na to som sa zobudila a to rameno ma fakt odporne bolelo
Napíš svoj komentár