keď vás bolí srdce.
A keď sa obzeráte z lavičky,
na obe strany ulice?
Keď vyčkávate vášho milého
a do uší vám melódia piesní bije.
Keď si myslíte,
že zase s ním niečo je?
A potom ten pocit sklamania,
keď viete,
že už vás nik nevyberie z kamenia.
A nik vám nepomôže von z tej diery.
A tobôž nie,
keď sa pozeráte,
jak vzlieta vaša duša nad oblaky.
A keď neviete, kde sa ocitáte, v akej priepasti...
A to sklamanie.
To stisnutie duše,
tá bolesť, čo vám hryzie svedomie.
To bodanie tisícich včiel...
Sklamanie bolí,
najviac pri dohode.
Chcete byť s ním,
a zase nebudete.
A tá povinnosť,
ktorá ho stále derie...
Má vás rád,
či od vás sa radšej vzďaľuje?
Sklamanie a bolesť
zrazu vstali z prázdna.
A tá bolesť sa rozsiala,
ako zrná piesku do sveta.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
K básni - slová mi prídu úprimné sem-tam som sa síce musel k niečomu vrátiť alebo som mal pocit, že stavba mi celkom nesedí ale náplň básne ma veľmi prekvapila. Vieš čo chceš povedať a to je to hlavné.