Stena

Stena...
Vydáva kvílivý zvuk.
A za ňou ktosi sedí,
ukrytý.

Stena...
Po jej bokoch tečie pramienok krvi
A stále tam niekto sedí a stojí.
A plače...

Stena...
A za ňou sedíš ty,
v šere ukrytý.

Pred svetom strácaš zrak.
Predo mnou sa strácaš tak,
že životom prechádzam pomaly...

Tichý súmrak...
Tvár odkrývaš.
Nebudeš vidieť,
čo som ti spravila.

Po zápästí...
kvapky, slzy ti stiekli.
A za stenou ja,
sedím v tieni.

Po lícach z očí,
ktoré hľadia preč.
Slzy mi stekajú,
chcem ťa späť.

Prikročím k stene -
krvavú dlaň na ňu prikladám.
A bojím sa,
už nič nemám.

Stena...
Ten veľký múr...
Na štyroch stranách,
neviem prejsť.

Chcem byť zas s tebou.
Jak kvietok rozkvitať.
Jak láska len tak po záhrade
si pobehať.

No ja už nemám nič.
V duši máme obaja rany.
Ale spôsobili sme si ich sami...?

 Blog

0 0 0 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu