A bolesť v srdci.
Pripútaný chodci,
na zem a na cestu.
Znova ďalšia strata je tu
a znova ďalší deň.
Ten svet...
Keď v dedine ticho nastane.
A pomalý stroj v nej zastane.
Keď vyľakaní obyvatelia z domov utekajú,
keď prosia ich jedinú silu,
aby nevzali ich...
Nevzali ich deti,
ktoré tak milujú.
Ten svet...
Nik sa už neteší,
ďalšie roky utrpením budú.
Smrdia tu vojny.
Bolesťou napáchnutý ľudia sú.
A žiaľom zo strát,
nik sa s tým nevie vyrovnať.
Ten svet...
Keď niekto si zmyslí,
urazí druhého.
Keď niekto sa nudí,
nežobre o jedlo.
Keď niekto si fandí,
musí mať každého.
Keď niekto je namyslenec,
nikdy sa nesmejú.
Ten svet...
Obzrieš sa niekedy okolo seba?
Kde je tvoj zmysel,
rana ako z dela,
boľavý výkrik
a biely deň?
Keď ty len sedíš
a platíš si zaň,
keď ty len sedíš
a bojíš sa deň čo deň?
Ten svet...
Biela miestnosť...
A bolestivý výkrik temnoty.
Biela miestnosť
a ty si v nej zamknutý,
vidíš v nej veci,
ktoré inak nevidno.
Bojíš sa zistiť,
čo k tomu každého viedlo.
Čím to je,
že svet taký ostáva?
Čím to je,
že je tu vojna?
Prečo sa ľudia boja,
vyjsť zo svojich obydlí?
Prečo sme na nich svoju zlosť mierili,
keď oni za nič nemôžu?
Ten svet...
Biela miestnosť
a ty si v nej spútaný.
Si jednoducho týraný,
nik nevie ti pomôcť.
Si chorý od sveta tohto,
pomalá smrť ťa drží
a ty?
Padáš viac na dno.
Ten svet...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár