Dlho som sa pozerala len tak do neznáma a snažila som sa usporiadať si myšlienky. Naozaj ma niekedy štve, že ľudia okolo mňa mi trú med okolo huby a keď sa vzdialim, som ten najhorší človek na svete. Áno, je to tak v mnohých prípadoch, ale je smutné, že tento prípad som aj ja.
Som bútľavá vŕba. No a čo? Každý sa mi vyhovorí, v podstate každý má rád niečo iné, ako mám ja, ale ja som dobrý poslucháč. A keď môžem dokážem pomôcť. Ale o čom to je, keď ti ľudia vrazia polená pod nohy?
Potrebovala som sa vyrozprávať a aj som tak urobila, bohužiaľ, potom sa mi to vypomstilo.

Ľudia sa hádajú pre hovadiny. Ale toto hovadina nie je. Zlomila mi srdce, keď som prekonala v ostýchavosti samú seba. Viem, že človek, ktorému toto venujem, a keďže sa popri tom pozerám aj na jeho číslo, sa o tomto nikdy nedozvie, pretože na "stupidné" stránky, ako je táto, on nechodí. (pozn autora: stupidné povedal on.)
Nechápala som úplne nikdy ten pocit "lásky," pretože - sám si mi povedal - zo začiatku som ťa absolútne nemusela. A čo? Večne si na mňa pozeral, akoby si ma chcel pretiahnuť, ja som sa od teba odsúvala, kam sa len dalo.
Potom začali nočné večerné návštevy. Najprv so strachom, ale rozprávala som sa s tebou. Potom to napredovalo lepšie, prešiel mesiac, možno dva... A všetko skĺzlo tam, kde to bolo.

Prišiel prvý marec, moje sedemnástiny, ako mi len bolo dobre s priateľmi!! A ten fernet... Stúplo mi to do hlavy, doma ešte pidi vodka, a šlo sa do hajan. Ale periny sa neosvedčili, tak som zablúdila do Vašej izby. Bráško a ty... Proste vydarená dvojica, pozerala som s Vami, čo som pozerala, my dobre vieme aj keď na Segala si nejak nespomínam ... Hej, teraz mi to príde smiešne, predsa len, asi hodina a pol života mi chýba, ale ostatné veľmi dobre viem.
Pritiahla som sa k tebe a aj keď som o sebe v podstate vedela na druhý deň, cítila som niečo, čo som cítiť nemala.
Na druhý deň som sa s tým nejak nezaoberala. Proste som to vzala: Fajn, stalo sa, teraz sa ti nepozriem do očí. (Nie, nevyspala som sa s ním ak by niekto na to myslel.) Ospravedlňovala som sa ti, ako sa len dalo, proste som sa hanbila za vlastné správanie, naozaj platí, že ožran ti aj pravdu povie. No potom sa to všetko pomaly stupňovalo do neznámych výšin. Po nociach som ťa vždy čakala, nezaoberala som sa so sestrou (čo bola chyba), ale s tebou. O týždeň mi to do hlavy rachlo najviac, ako sa dalo..

Prešli dva? tri týždne? Bála som sa na teba pozerať, aj keď sme sa sem - tam držali za ruky. NEbral si to vážne. JA som to brala vážnejšie. To, že ty na to serieš, ako sa len dá, som pomaly, ale isto sama zisťovala deň za dňom.
Prišiel deň s veľkým D. Ono sa to nezdá, ale urobila som kurva veľkú chybu, že som na facebook hodila ,,I love you!" Sakriš, myslela som to aj na teba, aj na jedného druhého človeka, ale uvedomila som si to, keď som sa odhlásila. Človek je niekedy v takýchto situáciách sprostý a totálne veľký hotentót. Zabudla som na odstup, na druhý deň tvojho dotierania som sa sama prezradila, keď som sa od teba neodťahovala, sama som ti potom s veľmi červenou tvárou povedala, že si idiot, keď to nechápeš! Že si totálny blbec, keď si tú mozaiku nedáš dokopy! Ale ty si to stále nechápal... Bolo mi do plaču, že si taký blbec. Nakoniec som ti povedala, že to YOU bolo na človeka, čo leží vedľa mňa. A tvoja jeblá otázka: Na Dominiku?
Mala som chuť si vtedy otrieskať hlavu o stenu.

Potom ti docvaklo, že? Keď som ti povedala, že to bolo na toho nedomýšľavého chlapa, čo je vedľa mňa. A keď som sa postavila a šla ku balkónu? Aj vtedy si zistil, že som ti to povedať nechcela len kvôli tomu, že ty máš holku a ona je bez teba stratená... Bol si chudák. Bol si tak nezmyselne neinteligentný, až ma mrazilo. Nevedel si si spočítať 2+2 bez toho, aby ti niekto poradil. A ty že máš ísť na výšku. Tak ďakujem pekne...
Od toho dňa som sa na teba pozerala inak. Ty na mňa stále tak isto, až kým nedošlo na tvoje fejsbúkové: To teraz na mňa hádžeš ignor? Moja odpoveď prekonala moje prekážky pozrieť sa na Teba. Zistila som, že si proste BLB!
A teraz?
Sa snažím zabudnúť...

Prosím Vás, ak máte nejaký sexuálny problém, choďte sa liečiť a nie mi vypisovať blbé komentáre. Naozaj na ne nie som zvedavá, nevyliala som si srdce a nervy na toho človeka inde, ako tu, takže ak ma nechcete nasrať, ušetrite si svoje blbé poznámky a radšej riešte seba a svoje egoistické a sebecké správanie!

 Blog
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
carowna  2. 4. 2010 20:33
hm.. čosi podobné sa mi stalo
Napíš svoj komentár