bolestivou smrťou.
Som vtákom vypusteným z klietky
a pomalým štebotom jeho sokov.
Som len zbitý pes čakajúci na svoju večeru,
som len tichá nevera driemajúca pod perinou.
Aký je to pohľad na svet,
z vlastných očí,
Z vtáčej perspektívy
a tlačenou bolesťou, keď ona sama kričí?
Som len tichá voda,
ktorá tečie po uličkách mesta.
Som len tichý závoj noci,
v ktorej vraždia všetci, deti noci.
Som len tichý potok,
ktorý studenou vodou ťa k sebe vzýva.
Som len tá,
ktorá sa nazýva posledná sila...
Aký je to pohľad,
keď sa pozeráš sám na seba?
A keď sa nájdeš v tom,
čo je pre teba posledná večera?
Som len tá,
ktorá sama hľadá svoju silu.
Som len tá,
ktorá nevie, kde má hlavu.
Som len skrčený chrabrý bojovník,
ktorý padol za skalu a bál sa vyskočiť.
Som len mráz,
ktorý ti prejde po chrbte.
Som len ruka,
ktorá vzýva ťa do svojej náruče.
Som len smrť,
ktorá spútava tvojho života nite.
Aký je to pohľad,
vidieť sám seba?
Pozeráš sa na seba z neba?
Zo zrkadla kričíš sám?
Si len strachopud,
bojovník či svoj pán?
Sedíš si na tróne a bolesťou sa spútavaš,
či len sedíš a spíš, plačeš a neutíchaš?
Čo robíš práve teraz?
Možno sa nudíš
a možno plačeš nad stratou.
A možno len potichu zalamuješ rukami,
čo je to za lásku?
A možno len nadávaš,
že nikdy si nevedel,
ako ťa tvoj priateľ videl...
Je na čase vstať.
Otvoriť oči a v sne sa prestať smiať.
Je na čase uvedomiť si,
že slzami nič nevyriešiš,
je na čase, aby si sa konečne...
Zobudil!
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
nimo
24. 9.sept. 2007 19:46
to je pekné
Napíš svoj komentár