Keď ťa vidím, ako tam stojíš.
Bolí to...
Keď viem, že sa bojíš.
Bolí to...
Keď viem, že aj ty to tak cítiš...
Bolí to...
Aj ja sa bojím... Vidíš?
Bolí to...
Stojíš tam, ani sa nepohneš.
Necítiš, že ma potrebuješ?
Prečo sa nezobudíš zo sna,
A nepovieš mi, čo chceš?
Bolí to...
Strach ma doslova opantal.
Slová mi uviazli v krku.
Ostal si tam stáť sám...
V hlave ja otázku mám!
Bolí to...
Aj ty vieš, čo bolesť znamená.
Keď srdce ti zviera a trasú sa ti ramená.
Keď sedíš, cítiš, ako ti tečú po tvári slzy.
A ja stojím a sledujem dielo svojej skazy.
Bolí to...
Vidíš ma? Tvoj pohľad necítim.
Miluješ ma menej, ako pred tým?
Nie som tvoj poklad, tvoja škatuľka?
Už si neodložíš laskávé slová do môjho vnútra...
Cítim...
Keď viem, že plačeš.
Cítim...
Keď viem, že miluješ.
Cítim...
Keď ti srdce zviera.
Cítim...
Vidíš ich? Cudzie diela?
Cítim...
Keď sa ti slzy rozbiehajú po tvári.
Keď viem, že leje sa z teba všetko z tej chvály.
Keď cítim, že bolesť na mňa dosahuje.
Keď viem, že už tvoj hlas nepočujem.
Cítim...
Tvoj dotyk, aj keď vzdialený.
Tvoj dych na mojom krku,
aj keď nedodáva mi veľa sily.
Vráť sa!
Cítim...
Tvoju bolesť, čo ťa zožiera.
Tvoju samotu, čo ťa pri sebe uzaviera.
Tvoju lásku, čo ťa spaľuje.
Tvoju nehu, čo ťa pomaly zabije...
Cítim...
Vidíš? Diabol ťa zachytil,
do svojich rúk.
Utrel si ústa a povedal si: Budeš môj!
Ale ja nechcem, aby si bol sám.
Ja nechcem, aby som vyrastala bez teba.
Si môj anjel, čo ma mal vždy rád.
Si moje nebo, vždy si ma objímal.
Aj keď si to nebol ty,
vždy som ťa ľúbila.
Možno sa ti to nezdá,
možno si myslíš, že niekedy som fúria.
Ale moje srdce vždy bolo tvoje.
Môj smiech a slzy vždy boli moje.
Nebola som nik iný, koho by si nemal rád.
Bola som a budem tvoja dcéra, aj tvoj kamarát.
Vráť sa, prosím, dokonaj cudzie dielo.
To dielo pomaly zoschne a bude tvojim dielom.
Keď uschnú slzy na detskej tvári,
tínedžer sa vráti bez cudzej chvály.
Nepotrebujem ju, ja potrebujem teba.
Môjho anjela z jasného neba...
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár