čerstvý nádych na klamstvo malé
v hlave hlasy dva strašia stále.
Na konároch nesedia vtáky
na stromoch prestal rásť mach.
Strácam kontrolu, hnijem - cítim pach
neviem či stáť pevne či ísť rovno,
mystický koniec bez bolesti - hovno!
V kŕčoch v kúte - padá na mňa prach.
až teraz cítiť smradľavý strach.
Na hladine lekná a na nich rosa,
bezvýznamnosť, všade ticho a kosa,
voda bez rýb, riasy, blato.
Váham či to stálo za to a či radšej nestrať na to?
Vyrovnaný bez sily, tečú mi sliny, zostal som sám.
Na mozgu modriny mám.
Zbil som ho lebo klamal, kričal, plakal
s mojím egom sa flákal,
v piči ma mal, na všetko sral
koniec bez následkov, koniec bez práv.
Zhor v pekle hajzel! - vrieska dav.
Kráčam po vode, prenasledujem tieň
čo som nemal vedieť viem,
neviem či povedať mu smiem
bastard - no on ukázal mi pravý svet,
bez zbytočných otázok a viet.
Zlomený a predsa je mi dobre,
blažený úsmev mám ako med.
V žilách, v tele slabom - drogy, krv, jed
bez ostychu otváram dvere,
mozog stále na mňa sere.
Omámený a zhnusený - vidím svet!
Je plný ľudí - desu - stresu
bodajú ma ako hmyz, tečie hnis.
Hystéria, panika,
drogy, sex a syfilis.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
5. 5.mája 2019 21:25
Pán je optimista?
Napíš svoj komentár