Prší,vonku strašná nálada,
sedím doma pred compom,
zhypnotizuje ma naša záhrada,
ten nádherný starý strom.
Tie spomienky na krásne časy,
keď sme sa pod ním spolu smiali,
keď obdivovali sme nebeské krásy,
a v srdciach tíško milovali.
Keď som čakala na tvoje slová
a ty si sa len tíško usmieval,
a potom si povedal,že som len tvoja,
vtedy sa mi celý svet krásny zdal.
Nikdy predtým som nebola tak šťastná,
stačilo,keď chytil si ma za ruku.
Každá chvíľa pre mňa bola krásna,
keď som ťa mala po boku.
Škoda,že som to všetko pokašľala,
lenže čas nás všetkých mení.
Mrzí ma,že som ti ublížila,
ale tvoje pochopenie si cením.
Ten strom je našou dušou,
je všetkým,čo nás spája,
bude vždy spomienkou krásnou,
na to,čo sme zažili my dvaja.
No takže....Prepáč mi...Veď vieš kto a veď vieš za čo...Fakt ma to mrzí....
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár