bolo som zbabelý, a preto som stál pri zamknutých dverách
Teraz mám strach začať znova a ďalej ísť,
a snažím sa pochopiť prečo nechceš prísť..
Pamätáš, na tie pohľady z auta každé ráno,
skončilo to, mne sa to zdá už tak dávno..
Bolí to a neviem občas čo zo životom,
viem že niečo bolo a aj bude potom..
No čo bolo prvé, na to sa nedá zabudnúť,
povedať „Prepáč“ a potom zbabelo zdrhnúť.
Nechcel som ti nič vyčítať ale ani odpúšťať,
občas mám pocit, že len mňa chce osud skúšať.
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár