Nedokončená....

Stratil som priateľov, už aj svoju tvár a silu v seba,
no najhoršie z toho všetkého je, že som stratil teba..

Voda padá z hora nadol,
do tej vody smútok padol..
No z dna vedie iba cesta hore,
no vôkol mňa je iba číre more..

Zúfalý a bezmocný skočím do neho,
snažím sa plávať, no nejde to..
Mohol by mi niekto ruku podať,
zo všetkých síl chcem na teba volať..

No nejde to..

Sily strácam, asi klesám ku dnu,
začínam cítiť v sebe prázdnotu..
oči mám otvorené, vidím iba tmu,
strácam svoju hodnotu..

Zrazu záblesk nádeje cítim,
otvorím oči a niekoho vidím..
Stratenú silu nájdem znova,
ruku mi podá láska moja..

Neveril som, že ma počuješ,
už neviem čo odo mňa chceš..
Ďakujem, no nedokážem sa vrátiť,
radšej odídem a chcem sa stratiť..
Nedokážem sa ďalej svetom predierať,
zas by som sa musel z kože zdierať..
Nedokážem proti tomu bojovať,
radšej sme to mali dávnejšie pochovať..

Teraz to je ľahké povedať,
vždy Ťa budem tajne milovať..

Odíď a nechajma, bude mi krásne,
a už nebudem robiť tieto básne..
No realita je iná, tu máš moju reč,
vykašli sa na mňa a bež rýchlo preč..

Občas je koniec veľmi ťažký,
na zabudnutie ti dám nápoj lásky..
Zamiluj sa a na mňa zabudni, budem sa ti musieť skryť,
a tebe láska moja, sa bude ľahšie žiť..


Nedokázali sme si to povedať,
no prvý krok mal ......................
.......................................

 Báseň

0 0 0 0 0

Komentuj

Komenty k blogu