Spomienky – 1.časť

No teraz budem rozprávať o tom čo som zažil, keď som mal 5-10rokov.. Dnes mám 17 rokov, práve dnes som šiel von s kamarátmi a priateľmi ktorých poznám už pár rokov.. Keď sme šli okolo môjho domu, tak som im začal rozprávať, že ako to bolo za mojich „mladých“ čias..

Ukázal som im, že v tomto kríku bola moja najlepšia skrýša pri SKOVÁVAČKE, že pri tomto stĺpe som vždy počítal do 60s a nenápadne pozeral kto sa kam ide skryť.. V tomto dome bývala teta ktorá nám vždy dala čerstvo upečené koláče, na tomto strome sme vždy sedeli a jedli tie najlepšie slivky.. Niektoré veci už neboli, ale si ich živo pamätám.. Spomínam si ako na nás kričali babky, že sme im postúpali kvety pred domom, ako sme chodili tajne zvoniť a z tajnej skrýše sme sa pozerali čo budú robiť, ak pred dverami nič nenájdu.. Tiež si pamätám, že boli Vianoce a my sme vyzdobili susede jedličku, ktorá jej rástla pred domom, dali sme tam zjedené salónky a staré po babke zdedené vianočné gule.. Viem že sa na tom smiala a nechala to tak.. Pamätám si že sme boli do 00,00 vonku aj keď sme mali 5-10rokov.. Ale život na dedine je taký.. Vždy tam sedeli naše mami a kecali v kruhu alebo sedeli na múriku.. Ale ako som dnes šiel, tak som si uvedomil, že s tými čo som zažil tie príbehy, už niesom v kontakte.. So sesternicou sa občas rozprávam, Dane ako zomrela mama sa odsťahovala, Adela sa odsťahovala ako jej zomrela babka spolu s jej bratom Maťom.. Jedine s kým som z tohto obdobia v kontakte je už iba Monika a Kristián.. S monikou chodím ráno na buss, už sme zostali len dvoja, pamätám si že na rohu sme sa vždy stretli o 7,10 a šli sme všetci spoločne na buss.. S Kristiánom chodím aj teraz von, ale už sú to iný ľudia..(niki, viki...)

Som zvedavý, že aké to bude o 10 rokov, veď za tých 7rokov sa zbúrali domy, zomreli babky a mnoho ľudí sa odsťahovalo.. Vyrúbali sa stromy a kríky aby mohli ľudia mať pred domom dlažbu a na nej parkovali autá za milióny.. Ale život je zmena a na niektoré chvíle nikdy nezabudnem.. Matúškovo 1995-2000 4ever..

Možno Vás to nudilo, ale teraz si spomínam na mnohé iné veci a ja vážne by som vedel napísať aj knihu, ale asi by ju nikto nečítal..

majte sa pekne :o)

 Skutočný príbeh

0 0 0 0 0

Komentuj

4 komenty k blogu