Prázdny pohľad
Žiadny úsmev
Môj odraz vyžaruje chlad
Pozerá na mňa smrť
Som nikto
Len bezvýznamná myšlienka
Ukrytá v bezvýznamných vetách
Samovrah prichytený pri čine
Vrah svojich citov
Moji anjeli sú slepý
Spálil som im oči
Aby nevideli
Len cítili koľko je v láske bolesti
Láska...
Úbohý cit ktorý sa mení na nenávisť
Úprimnosť...
Slovo pre klamárov
Odpúšťanie ....
Výhovorka pre slabých
Strach....
Skutočnosť že raz aj tak zomrieš
Smrť je ako súlož
Každý to robí...
Niekto rýchlo
Niekto pomaly a dôkladne
Kto chce súdiť nech viní mňa
Som len človek s prázdnou dušou, inými názormi
Keď súdiš....
Koľko hriechov skrývaš ty?
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár
Prirovnanie smrti k súloži sa mi síce moc nepáčila (vyrušila ma asi hlavne tá veta "Každý to robí").
Akoby sa tam stratila tá hĺbka, ktorá sprevádza celú báseň...
A ešte jedna vec.. V tvojich básňach sa často opakuje, že niekto prichádza o zrak. Je to pekné prirovnanie, ibaže keď to používaš stále, jeho jedinečnosť sa tým stráca. Človek to už len prebehne očami... Skús to občas za niečo vymeniť
Inak je tvoja tvorba úžasná a ja sa teším na ďalšie dielo