Protiklady

Neviem, či by som mala čítať tvoje básne... Beriem si ich možno až príliš k srdcu. Možno sa ich až moc snažím pochopiť a možno sa skôr snažím presvedčiť samu seba, že ich celkom nechápem, pretože tvoje myšlienky sú tak depresívne, že ma desí predstava, že tak sama premýšľam... Ale faktom je, že časť mňa premýšľa skutočne tak ako ty a ja som aj celkom rada, že sa to tak často neprejavuje.

Aký je tvoj zmysel života? Myseľ v tme, hnev/bolesť v srdci... Čo ťa ženie sa na druhý deň znova zobudiť?