Po týždni bol môj hnev miernejší, ale bolesť bola taká istá, ba ešte väčšia. Psychicky som bol na dne. Bolo mi všetko jedno a odzrkadľovalo sa to na mojich známkach. Až raz, keď som sa vrátil zo školy, som ju našla sedieť u ma v izbe. Prekvapilo ma to, ale mal som hrdosť a ignoroval som ju. Sadol som ti za stôl a vytiahol som z tašky knihy. Začal som si robiť domáce úlohy. Aspoň som chcel, ale som sa nevedel sústrediť. Myslel som len na ňu, ako mi sedí za chrbtom. Nezvládol som to, rozplakal som sa. Nechcel som, aby to zbadala a tak som si skryla tvár do dlaní. Moje vzlyky boli čoraz hlasnejšie, až to zbadala a vstala. Postavila sa vedľa mňa a zložila mi ruky z tváre. Zdvihol som zrak a uvidel som, že aj o na plakala. Postavil som sa a objali sme sa. Opäť sa rozplakala. Sadli sme si na moju posteľ. Nič som nepovedal, čakal som kým začne ona. Ubehlo pár minút, kým sa ukľudnila.
Začala:
- Chcela som s tebou hovoriť!- spravila pauzu, keď som sa neozval, pokračovala.
- Chcela som ti vysvetliť, že prečo nemôžeme byť kamarátmi. Nemôžeme byť nimi preto, že Ťa...... Ťa ľúbim. Ľúbim Ťa až tak, že keby som Ťa stratila...
- Nikdy!- skočil som jej do reči pobozkal som ju. Keď sa naše pery rozdelili, tak som jej pošepol:
- Museli sme sa takto pohádať, aby sme to jeden druhému povedali?
- Ako vidíš, tak, hej!- odpovedala.
- Milujem Ťa!- povedal som.
- Nie viac, ako ja teba!- odvetila s úsmevom.
Znovu sme sa pobozkali a čo potom prišlo, tak to bolo nebo.

Zobudil som sa až nato, že s na mňa pozerá. Mala postrapatené vlasy, ale bola ešte krajšia než inokedy. Keď som otvoril oči, usmiala sa.
- Som pekný?- opýtal som sa lišiacky.
- Najkrajší na svete!- odpovedala.
- Koľko je hodín?- to som bol zase ja.
- Desať! Rozhodla som sa, ž dnes ne ideme do školy!- usmiala sa.
- Okej!- odvetil som s úsmevom.

Od týchto udalostí sme boli spolu. Nikdy sme sa nepohádali, už sme nikdy neplakali. Miloval som u nadovšetko a tak po maturitách som ju požiadal o ruku. Vydala sa za mňa. o deväť mesiacov som sa mohol tešiť na syna. Odkedy ho máme sme ešte šťastnejší, než sme o teraz boli. Mysleli sme si, že sa to už nedá stupňovať. Na naše šťastie sme sa mýlili.

--- KONIEC ---

 Vymyslený príbeh
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
tinka246  17. 7. 2008 22:08
je to super ..
Napíš svoj komentár