O dva týždne v nedeľu mám 18 a od septembra som maturantkou. A rozhodne ňou nechcem byť. Tou jedinou nechcem. Nikdy som ňou ani nechcela.
Necítim sa na to. Necítim sa dosť dospelou, aby som už mohla končiť strednú. Veď som len teraz začala, veď som len teraz robila prijímačky.
Prežijem?
Úprimne dúfam. Aj keď sa toho nesmierne bojím.
Trasú sa mi nohy, do očí sa mi rinú slzy. Neviem ako sa mám správať. Neviem, či to nie je zbabelosť, veď každý tým prešiel. Ale... uznajte, nie je to také jednoduché.
Hm.
Prestanem, už naozaj prestanem.
Prestanem s ľutovaním samej seba. Prestanem už asi so všetkým.
Prestanem na to myslieť, áno.
To bude to najefektívnejšie. To bude to najlepšie.
Aspoň sa môžem zaoberať s inými, sprostejšími, vecami.
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
tiana
11. 8.augusta 2011 20:04
neboj sa, určite to zvládneš
2
Rozumiem ti. Prežívam podobné pocity, i keď maturujem "až" o rok. A všeobecne...
Veľa šťastia a na znak podpory dávam hviezdy.
-------------------------
Veľa šťastia a na znak podpory dávam hviezdy.
-------------------------
Napíš svoj komentár