Káva.

Občas pomyslím na dávne to časy, keď som bola sama, bez človeka vedľa. Občas si spomeniem ako veľmi som bažila po láske, ktorú teraz mám. Občas si spomeniem... a fackám sa, aká som to ja ale povrchná, keď mi teraz šťastne nie je.

Malo by byť. Naozaj by malo. Som s ním, s rytierom môjho srdca. A predsa a neusmievam neustále.

Áno, viem, láska má aj hory, aj doly. Počítala som s tým, čakala som to. No tu je však chyba vo mne. V čom? V čom?


To by som aj ja rada vedela.


Možno to je mojou uzavretosťou, možno nie.
Možno to je tými nesmierne vysokými stenami okolo môjho srdca, možno nie.
Možno to je len mojou paranoiou, možno nie.
Možno mám len málo sebavedomia, možno nie.
Možno sa mám len málo rada...

možno ÁNO.

 Blog

2 0 1 0 0

Komentuj

2 komenty k blogu