Niekto možno vidí cez krabice pizze alebo neviditelnoť viditelných superhrdinov

Včera som bol na takzvanej diskotéke,človek by ma asi veľmi nepovažoval za tanečný tip, ale skutočne tancu sa nevyhýbam,ale ani ho neviem ako nevyhľadávam.Sem tam sa zmelie situácia že sa tam skutočne objavím ,ale to len v prípade že objavený chcem byt.Bola to skutočne neveľká udalosť a moje skutočne zákerne dioptrie ktoré majú tak premyslený plán na ovládnutie mojich schopnosti mi zarazili ľahko identifikovať tváre ľudí.

Neteperil som sa z vchodom,dnes som bol za neviditelného to mi ide.Preliezol som plot ,zo stánku som si kúpil jedno fľaškové pivo,sadol som si skutočne neďaleko od provizorného parketu ,sám na lavičku.Kriticky divák by ma možno nazval "odkundesom" ja by som sa nazval jednoducho nezávyslím pozorovateľom.
Známi ktorí boli skutočne blízko si ma nevšimli ..dokonca aj sesternica s bandou takzvaných aj mojich kamarátok.Asi som bol jediný ktorý mal cez tu spoločenskú udalosť zapnuté šedé bunky, pomyslel som si že ak dokážem byt skutočne neviditelný (ak po tom túžim),ľudia si taktiež asi nejako čarovne všímajú najmä ľudí len ktorých dá sa povedať chcú vidieť.Dopil som pivo.Ludí tam bolo dosť a nikto sa ku mne neprihovoril,možno to znie absurdne, ale začalo ma to celkom baviť.

Prerušil to kamarát. (skutočne,ale len to potvrdzuje moju teóriu neviditelnosti)..podal mi cigu ktorú som, nehanbím sa povedať odmietol kvôli jednej nereálnej dievčine, žiadny morálny pocit ochrany zdravia tam nebol.Kúpil si pivo a prisadol si ku mne,bolo to skutočne priam nereálne ,ale hneď sa k nám prikmotril húf 4roch dievčat úmyselne upravenými vlasmi na zvádzanie do tanca.Postavili sa pred nás .cez ich drieky som nevidel.Ozvali sa jemne ku kamarátovi:Ahoj Dávid,však chceš isť tancovať?Kamarát skamenel,mlčal som ,zaskočený ako on.Možno preto lebo sa nevolá Dávid.On skor preto lebo toto neočakával,pomaly si uvedomil (vážnosť situácie) ..a zasekol sa ..podrgol som ho..ani sa na mňa nepozreli,odblokoval sa a vylial zo seba,nevolám sa Dávid,..a tancovať...ehm ...odkašlal si, postrehol som zapýrenie v jeho lícach.. nie nejdem.

Sklonili hlavy a odišli..hompáľajucimi zadkami ,videl som plamienok trasúcej sa cigarety,bol sparalizovaný,zasmial som sa,on vyhŕkol:Šak čoo?
..nič nič,.je mi zima.
Preto sa smeješ?
..hej hej.Prečo si nešiel?
Nevidel si boli to kinderky..mali asi tak 14.
...No a.
Boli to kinderky!
Vedel som že ho to zaskočilo nie preto ze boli ako to on vola mladšie,ale že ho zavolali ,ja som bol stále neviditelný.
Povedal som: ale nehovor že ťa to nepotešilo.
Myslel si zaskočilo?...
...nie vravím potešil k,..nazvem to príjemne zaskočilo.
Zaskočilo určite prijemne nie,volám sa Matúš.
.zasmial som sa,skutočne sa nepriznal,ticho sme sedeli a dopili pivo.

...sedeli sme a ja som premýšľal ze moje schopnosti neviditelnosti by som mal nejako zúžitkovať..vykradnutie banky..to všetko neberiem smrtelne morálne.Na moje prekvapenie niekto zrútil moje predstavy že som výnimočný."Čau .. nemaš cigu?" nechcel som pokaziť moje čarovanie tak som len ukazal prstom na Matúša.Zapálil a odišiel,skutočne som si vydýchol ,mohol som pokračovať.
Sedel tíško fajčenie striedal s pivom.Ja som si ohrieval ruky...pozerali sme sa na ten dav človek by to nazval melanchoolické posedenie nad kopou tancachtivých dievčat,ale popravde ....ja som to tak necítil,neviem prečo.Bolo mi to nejak magicky jedno.No na Dávidovi som to vycítil, bolo mu ľúto tých 4roch.

Niekto ma poťukal po ramene,trhol som sa ..a skoro som Jarovi vylial pivo.. (konzumácia piva v našej takzvanej skupinke kamarátou je evidentná ,ale oni s prehladom vedú)Jaro sa nepočítal,ako vravim teória vidiš len čo chceš vidieť fungovala.Prisadol si,videl som mu na očiach že je nedočkavý a v praktickom vytŕžený.Tušil som z čoho,bolo to samozrejme dievča.Je to taka príjemna rozvážna inteligentná 15 ročná dievčina,ona rada metal i on,hodia sa k sebe.Rozpoznal som jeho očakávanie slaďáka ktoré pomaly začalo hrať a k situáci sa skutočne presvedčivo hodilo.Možem to nazvať poeticky."Milujem ten zvuk ked prichádzaš."Uvidel ju a v milisekunde som sa stal vlastníkom ďalšieho piva.

Skutočne,nechcene som sa pousmial a Matúš si to všimol,a jemne mi ho opätoval, bol to taký krivý úsmev ale vedel som že to Jarovi skutočne praje,aj ked tie 4 dievčatá ktore ho prekrstili na David sa nevrátili.

Videli sme čas,bolo dost,Jara sme už nestretli,tušil som ze mu je lepšie ako nám.Po ceste si zapálil ďalšiu.Ani sme sa nenazdali a akoby sme automaticky zchychlovali krok z tej spoločenskej udalosti.
V polke cesty sme stretli skupinku známych,no ja som im len vrátil podanie chladnych ruk.Na svoj sľub neviditelnosti som nezabudol.Matúš zriešil nejaké pivo a cigarety že si ešte sadneme z nimi na školské schody a pokecáme.

..zarazil som ich ked za sebou popreliezovali za plot ..no ja som ostal na druhej strane, cez mreže som sa na Matúša zaškeril:a pozor na rakovinu ..všimol si že som nepreliezol:
Už ideš het??
hej.čaf zajtra,už som sa otačal ked sa pousmial:A na čo si máme dávať pozor?
Už som ho nevidel len som spoza ramena zakričal:Na rakovinu predsa. Ešte zdiaľky som počul jeho smiech zahaleny do dymu dalšej cigarety.

Okolo plechoveho plotu som stratil pohľad na našu zakladnú školu.. ešte raz som sa zaškeril,vyhral som.1 : 0 pre neviditelneho muža.

 Skutočný príbeh

4 0 0 0 0

Komentuj

8 komentov k blogu