spočítaním hlinených črepín,
potvrdí mi,
kto je nepriateľ štátu.
Črepiny sa vhadzovali
do organických nádob.
Tak pridržíš mi ústa,
vodopádom klamstiev
utopíš zastaralú vieru.
Ako keď dno studne
odhalí až bezmocný čin,
posledného nádychu.
..ozvena.
Ostrá hrana zrkadla,
povedomím portrétom,
rozreže mi usmev
od ucha k uchu.
Nepochybujem o korektnosti korupcie,
lacný a dostupný materiál na písanie.
Nevinná črepina,
vinou existencie,
prekrstená naveky bude.
..ozvena.
Ako keď hĺbku srdca,
odmerá až dopad na dno.
A ty tíško počúvaš,
pritlačená k hrudi,
aby si tú hĺbku počula.
Vyčkávaš.. a len nekonečné ticho.
...ozvena?
Nebude.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
Napíš svoj komentár