Vytáčajú ma.
Tešia ma.
Je mi ich ľúto.
Hnevám sa na nich.
Obdivujem ich. Žili v diametrálne inej dobe, kde normálnymi vecami boli veci pre nás, dnešnú mládež, smiešne a nezvyčajnými tie, ktoré sú dnes pre nás normálne.
Zvládli žiť úplne obyčajný život, my máme také vymoženosti, ktoré nám ho zľahčujú, a predsa nie je ľahký. Pre nich bola debnička mandarínok taká vymoženosť, aká je asi pre nás tablet, notebook, pc a kvalitný mobil. Dokázali sa dorozumievať aj stokrát pomalšou cestou, listami, telegramami, pri čom my sa dokážeme dorozumievať behom sekundy. Dohodnúť sa. A predsa sa stretávame menej, ako sa stretávali oni, keď boli mladí. Vtedy vravieť o vraždách nebolo každodennou rutinou. Nepočúvali odvšadiaľ, že koľko dievčat znásilnili, koľko ľudí sa zabilo, dennodenne im tým nik nepílil uši.
Informácie sa k nim dostávali pomalšie, a tým nemyslím len ročníky 1950, ale pokojne 1920,1930,1940...
Keď ti starý človek povie, že "ja v tvojom veku"... tak čo môžeš povedať, keď si v takejto dobe nežil, a nepoznal si tie ich "lepšie časy"? Oni boli taktiež rebeli ako my, neverím, že nikdy staršiemu neodvrávali, nikdy sa nevykradli potajomky z domu, alebo vrátili sa po večierke... čo myslíte, hanbia sa za to, úprimne nechcú, aby sme to robili? Či chcú seba povyšovať, aby mali väčší rešpekt?
Minulý rok, keď som chodievala v lete do práce, vždy sme šli prv ráno do obchodu kúpiť si niečo na desiatu. A stretávala som dvoch starých pánov. Jeden šiel svižným krôčikom, vždy sa s nami porozprával a vždy sa usmieval popod fúzy. Povedala som, že je to typ, ktorému by som aj na Vianoce poslala pohľadnicu. Naopak, druhý, s ktorým som neprehodila ani slovo, chodil vždy pomaly a bol jemne zhrbený a strašne červený v tvári. Toho mi bolo len a len ľúto, ale keď sme šli platiť, nebol slušný ku predavačke. Nemám ani potuchy, ktorý ako prechádzal svojím životom. Ale už akokoľvek v živote pochybili, nemalo by byť správnym ich pozitívne správanie? Žijú biedne, a majú plné právo byť nahnevaní, že štát sa im nedokáže odvďačiť za ich zásluhy či už vo vojne, v úradoch, atď., že sa o nich nedokáže postarať. Ale s vedomím, že lepšie sme sa mali za komunizmu ako teraz, koho je to chyba? Naša snáď? Naša- myslím mládež.
Starí ľudia taktiež robili v živote omyly. Čo im dáva právo vybíjať si občas zlosť na nás? Častokrát si hovorím, že nikdy nechcem dopadnúť tak, že budem na staré kolená chorá a nadopovaná drahými liekmi z lekárne, síce neviem, čo ma v živote čaká, ale chcem byť energickou a milujúcou babkou.
Niektorí z nás majú vo svojich starých rodičov obrovské poklady. O iných sa zasa nezaujímajú. A tí ďalší trpia, pretože sa so starými ľuďmi a starými rodičmi iba hádajú.
Viete čo je najhoršie? Ak je starý človek veľmi vypočítavý a vidí vo svojej rodine sluhov, ktorí musia rešpektovať a poslúchať na každé jedno slovo, bez akéhokoľvek prosím ťa. Nesmieme odvrávať, musíme uvoľniť miesto, lebo sa to patrí. Musíme poupratovať za nimi. Oni svoju zábudlivosť občas zvalia na nás, občas sa vyhovoria, keď niečo poserú, že sú už starí. A my mladí si to zlížeme. A keď máte babku, čo vám neuvarí ani obyčajnú polievku, pritom doma nerobí celý čas nič? Ale návšteve akoby lusknutím prstov uvariť vie?
Viete čo je najlepšie? Ak prídete ku starej mame, starému otcovi, ktorí vás privítajú s láskou, s napečenými koláčikmi, vypytujú sa vás, čo máte nové a ako ste prežili deň,týždeň... čas kedy ste sa nevideli. Keď vám porozprávajú na porovnanie o svojej mladosti, chápu vás a rešpektujú, ak už máte po 18tke. Ak vás pozvú len tak na prechádzku, idete na nákup nie ako vešiak na tašky, ale hlavne aby ste spolu trávili čas. Ak idete do lesa sa prejsť. Ak sa viete posmiať na banálnych veciach.
Jeden môj známy, veľavážený človek mi povedal, aby som nezabudla: ,,že mladí nikdy nepochopia starých a starí sú povinní chápať mladých.... A je to jedna obrovská pravda. Keď sa pozrieme na mobil, koľko je hodín, a oni iba pokrútia hlavou, že za ich čias mobily neboli... oni očakávajú, že budeme schopní (ak sme napríklad pracujúci, zaneprázdnení ľudia) vypnúť na celý deň telefón, vedieť ho mať vypnutý... aj keby sme mali prácu, ktorá nepočká. A potom sa na nás zato nahnevajú, že sme sebeckí, keď my si len potrebujeme zarobiť. Podaktorí z nich majú veliký problém používať mobil... tým, že sú starí, nie sú sprostí, že sa nedokážu naučiť pár tlačítok..., pustiť mikrovlnku a nastaviť 1:20 a spustiť ohrievanie jedla... , zapnúť a vypnúť TV alebo nastaviť budík...
Oni sú niekedy neschopní prijať realitu. Ako teda môžu od nás čakať, že pochopíme my ich? Čo si teda myslieť? Čakajú, že sa o nich postará rodina, niektorí sa neospravedlnia za svoje chyby z dôvodu, že oni sú STARŠÍ. Bol by to asi druh nejakého poníženia, alebo čo. Svedomie, to u niektorých nie je. Očakávajú od teba, že im ty prvý pozdravíš "Dobrý deň", pričom ťa vidia skôr, ty si ich všimneš neskôr. Čakajú, že uvoľníš miesto, ak horlivo vstávaš, tak ti povedia "len seď, seď..." a ak nevstaneš, tak už si "drzá mládež"... ich nezaujíma, či si niekde spadol, či ideš z rehabilitácie, či ti bolo zle, či ti je na odpadnutie, oni vidia pravidlo- SOM STARŠÍ, MLADÝ SA MI MUSÍ USTÚPIŤ. Niektorí vidia, čo vidieť chcú, počujú len to čo chcú počuť. Pravda je len tá, ktorá sa stala pred ich očami. Ale keď ti trepú o cudzích ľuďoch informácie, ktoré majú z druhej ruky, tak samozrejme, že je to pravda pravdúca, to čo im povieš ty je len obyčajné odvrávanie...
A sú takí, ktorí ti nie sú rodinou, ale dokážu ti dať nezaplatiteľné rady do života.
Ach, starí ľudia ostanú záhadou. Tí, ktorých posúdiš nespravodlivo si to nezaslúžia, a takí, ktorým slepo veríš sú najväčší intrigáni.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sapphirizing
4. 7.júla 2013 17:38
ale najlepsie na babkach je to, ked ta nieco naucia. len oni vobec nevedia ucit. ona z nas robia ovce, ucia nas bez ovravania vsetko zozrat, pochvalit, na vsetko odpovedat ano, nicomu neprotestovat. ked ich poziadas nieco ta naucit, tak ta v jednom kuse zdrbavaju a hovoria ako debilne to robis a nakoniec cely nasrati to urobia za teba a ti si myslis, dpc ma ma vobec moja vlastna stara matka rada alebo sa mi len snazi dokazat ze napriek svoje starobe je lepsia nez ja?
2
toto je presne akoby si porovnávala moje dve babky jedna je presne ten typ "zlej starej pani" a druhá je tá skvelá čo napečie koláčiky
Napíš svoj komentár