Prvý deň chlapec do plota zatĺkol 37 klincov.
Za niekoľko týždňov sa naučil kontrolovať svoj hnev a počet zatlčených klincov sa postupne znižoval. Zistil, že je jednoduchšie ovládať zlosť ako zatĺkať klince do plota.
Nakoniec prišiel ten deň, keď sa chlapec ani raz nenahneval. Povedal to otcovi a otec mu navrhol, aby teraz chlapec vytiahol vždy jeden klinec, keď sa za celý deň ani raz nenahnevá.
Dni sa míňali a chlapec po čase mohol povedať otcovi, že v plote nezostal ani jeden klinec. Vtedy zobral otec chlapca za ruku a zaviedol ho k plotu. Tam mu povedal:
"Urobil si dobre chlapče, ale pozri sa na diery v plote. Ten plot už nikdy nebude taký, aký bol.
Keď povieš niečo v hneve tak to zanechá práve takéto jazvy. Ako keď zabodneš do človeka nôž a vytiahneš ho.
Nezáleží na tom koľkokrát povieš ľutujem, rana stále zostáva. Rana spôsobená slovom bolí rovnako ako fyzický úder.
Priatelia sú vlastne veľmi vzácne drahokamy. Rozosmievajú ťa a podporujú ťa vo všetkom.
Vypočujú ťa ak máš starosti, pochvália ťa a vždy sú ochotní otvoriť ti svoje srdce."
Blog
Komentuj
3 komenty k blogu
1
drbna
13. 5.mája 2007 12:16
máš autorské práva???
Napíš svoj komentár