Oslepilo ma svetlo a ocitla som sa v miestnosti plnej obrazov stolov, stoličiek, stojanov...a...a...zrazu ma čosi pevne objalo čo som zatiaľ nemohla identifikovať...zacítila som vôňu levandule zmiešanú s farbami a pastelmi.
,,Som tak rada že ťa znovu vidím!!“ povedala moja vyučujúca vzrušene a znova ma objala na čo som skoro prestala dýchať a vypúlila som oči...že som skoro pripomínala...žabu ktorá bola prejdená autom?? hej...asi tak.
Vlasy má tmavohnedé s dokonalými odleskami a tvár mala bacuľatú tak privetivú?
,,Ako sa mi máš?“ ustarostene sa na mňa zadívala lebo si asi nevedela vysvetliť že ja, ktorá rozpráva veľa teda viac ako by mala, je ticho a a naštvane si upravuje svoje prudko objemné a lesklé(žartujem ale snívať môžem) vlasy....bola som naštvaná....pol hodinu som strávila v kúpeľni aby som z mojich troch vlasoch vyčarila niečo normálne....
,,Mám sa fajn...m...m...mohli by ste ma už pustiť?“
,,Hop prepáč som tak rada...tuto si sadni a nachystaj sa idem ti po výkres.“ A už jej nebolo
A vtedy som ju zbadala. Bola to moja konkurentka ktorú budem musieť prekonať..začala som ju pozorovať.=D
Mala blond vlasy/blee/ veľký predok a veľký zadok....hm skysla si... Hodila na mňa pohľad plný pohŕdania z jej bledomodrých nagebrených očí a lá Barbie.
S veľkým hrmotom som dopadla na stoličku (to ja néé to tá stolička) a zdvorilo som čakala na vyučujúcu.Tá zachvílu za mnou doslova odplávala a podala mi výkres a ceruzku.
,,Idem si po gumu.“
,,Nie dnes ju používať nebudeš.“ nasledoval beznádejný pohľad z mojej strany a zlomyseľný od neznámej....
,,A skús nakresliť toto zátišie aby si sa rozcvičila “navrhla mi a ukázala na kopku pomarančov a škatuliek.
O pol hodinu
,,Pančelkáá môžem na wécko?“
Ja zdvihnem hlavu a skúmavo sa zahľadím kto má ten detský, piskľavý hlas...
To niečo malo na hlave výbuch, okuliare a protivný úsmev.( medzi časom to odskackalo na wc)
Kreslím ďalej.V ušách hučí mp3 zapatá na plné gule...
,,Pančelkáá ona ma ťahá za vlasy“ zapiští znova.
Naštvane sa zaksychtím a upriem svoje oči ktorých farby sa nedajú identifikovať na to stvorenie .Decko pohľad zachytí a stíchne.
O 10 minút
Dvere sa prudko otvoria zo steny spadne obraz a dnu vstúpia individuá. Boli traja opačného pohlavia...Prvý bol vysoký s hnedými okuliarmi, druhý bol scela obyčajný ale tretí ma uchvátil (a ja že je to baba) mal dlhé vlasy,husté a fest lesklé a ofinu cez oko , na sebe čiernu mikinu a !!!babské!!! rifle (ešte stále mám podozrenie že je emo).
Začnú kresliť. Uchvátené som ich pozorovala..nie žeby kreslili nádherne...len popri mne..
Treskot...Rehot...Spadnutá stolička...A to decko na zemi...sa rehní....
,,Krava“ zasyčím a ďalej kreslím...
Spoza dverí vykukne učiteľkina hlava : ,,Kto mi pomôže s hlinou?“
Všetky ruky vyletia hore...až na mňa...žeby až TAK lenivá som bola?
Blog
Komentuj
6 komentov k blogu
1
homar
5. 12.decembra 2007 19:53
Pančelkáá môžem na wécko?“ Tak na tomto som sa dost supoval
2
Cosii zabavila som sa pri tom citani individua a tie citoslovce a ja ze len ja mam take ehm osobite blogy
Napíš svoj komentár