ktorý uháňa ma do strasti nebezpečenstva...
Zdá sa, že najradšej unikla by som čo najrýchlejšie preč,
možno by si sám koniec ku mne našiel cestu hneď.
Ak pýtam úsmev za rohom čaká zradná tma,
Ak pýtam slzy, ani tých sa nedočkám...
Len pocit úzkosti ma neopúšťa, no ja večne čakám
sťa dieťa na kúsok horkej čokolády.
Vtáci majú krídla aby unikli kamsi preč,
hľadia na nás zhora, snáď to od života mám chieť?
Mám pýtať krídla a nie šťastie či smiech?
Mám i ja vzletieť nad ten ničivý svet?
Tak pýtam krídla a čakám...
i dieťa už horkú čokoládu v rukách zviera,
no krídel nikde niet...
Možno je čas všetko to vzdať,
možno mám iba mlčky spať.
A prestať pýtať nemožné...
Len dobrú noc vám s láskou priať...
Báseň
Komentuj
Komenty k blogu
1
azarie
7. 7.júla 2008 08:23
milujem tvoje básne
Napíš svoj komentár