Neznášam pocit bezmocnosti,
keď viem, že ťa nevrátim spať.
Ten pocit spaľujúcej citlivosti,
keď sĺz sa nedokážem zriecť.

Keby som dokázala zmeniť svet,
zmeniť ho skor než si odišiel.
Možno by to všetko bolo spať,
tvoj osudný deň by neskor nadišiel.

Nenávidím tú trpku myšlienku na teba,
ktorá je hlboko v mojom srdci.
Nenávidím keď usmiať nedokážem sa,
a nemo kráčam po ulici.

Rozmýšľam aké by to všetko bolo...
či by som videla úsmev na tvojej tvári,
keby sa to všetko nebolo stalo
a ty bys dožil sa kvitnúcej jari.

Na tvoju pamiatku chcem venovať ti zopár slov,
navždy ostaneš hlboko v mojom srdiečku.
Sľubujem, že raz tam hore prídem istotne za tebou,
a pocit pokoja nahradí bolestnú slzičku.

 Báseň
Komentuj
 fotka
she  23. 4. 2008 17:18
pekne hoci smutne
Napíš svoj komentár