ktorý si mi vyvolal v hlave, tvoj boj,
ktorý si vyhral, zmocnil si sa ma.
Vieš, bolí to keď spomínam,
bolí to, aj keď tvrdím, že to nevnímam,
bolí to aj keď to na mne vôbec nevidieť
stále to bolí aj keď by to už malo prebolieť.
To, že už nie si pri mne, to zvládnem,
predýcham, a naučím sa vážiť si
to čo nám ostalo - spomienky.
Ale tie klamstvá, ktoré ich zohavili,
tie klamstvá, ktoré ich spravili
nepravými...
mučia ma... aj keď sú to len domnienky...
Viem, že raz príde deň, kedy sa stretneme,
a ja sa spýtam, či to bola láska...
a pohľad do tvojich očí mi odpovie.
Vtedy budem schopná vidieť to,
čo teraz nedokážem... vidieť teba,
skutočného, nie ilúziu v mojej hlave...
Viem, že raz sa spolu usmejeme,
bez hnevu a bez bolesti,
bez klamstiev a od radosti...
a vyberieme si svoj vlastný smer...
A aj keď teraz horím samotou,
aj keď to občas tak veľmi bolí,
aj keď sa miestami motám temnotou,
viem, že to všetko raz preboli....
Pretože život sa rozchodom nekončí,
to iba srdce sa ti na okamih zatočí...
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
smajlaa
29. 4.apríla 2012 12:56
*
Napíš svoj komentár