v duši množstvo otázok.
Sny sú mi nepriateľom
a pravda spasiteľom.
Chcem iba pravdu, i keď nebude kladná
iba tá ma zachráni pred pocitom prázdna.
Tak mi povedz, prosím, prezraď mi,
čo znamenali tvoje slová hovorené za tmy?
Chcem sa konečne cítiť slobodná,
nepredstierať, že som šťastná.
Chcem prestať si nahovárať a dúfať,
že raz to bude iné,
chcem vnímať to čo je pre ostatných tak reálne
a srdce pre pravdu nechať otvorené.
Tak prečo mi to nepovieš? Prečo stále mlčíš?
Bojíš sa, že to čo ja cítim teraz i ty raz pocítiš?
Ak mám byť úprimná prajem si to,
aspoň pochopíš môj pocit, pocítiš aké je to,
mať niekoho rád a nevedieť či je zmyselné o neho stáť.
Teraz mlčíš... vtedy si, ale nemlčal,
veľa vecí si mi ty vtedy povedal.
Teraz máš šancu, povedať mi zmysel tvojich slov,
povedz mi, že si klamal a ja sa zmierim s pravdou.
Budem šťastná, že zmätku je koniec,
nebudem očakávať nič, pretrhne sa dlhý veniec.
Veniec mojich nádejí, mojich snov,
rovnako ako teba prešla dlhá trať nezmyselných slov.
Stačí mi jedna veta... je čas ju povedať,
tak ju konečne povedz, nebudem tu večne stáť...
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
ayka
31. 8.augusta 2007 22:41
pekné a chápem čo si tým chcela povedať, proste si krásne vystihla svoje pocity
Napíš svoj komentár