Za nich

Tá nenávisť v ľudských dušiach,
ten nepokoj, srdce jako kameň,
ten nárek detí zuní v ušiach,
bolesť matky slzí prameň.

Milióny tiel ukryté pod popolom,
oplakané, opustené, ubolené...
kvôli "čistote" v štáte vyspelom
zostali kruto povraždené...

Povedz, prečo toľká tyrania?
Čo oni vyhubiť chceli celý svet?
Chceli, snáď zlomiť detské priania,
a napokon krvavo zlomiť kvet?

Vedzte, že ich myseľ temná bola,
čo už nezachráni mŕtve obete,
to ľudí kolo toho Hitlerovho stola,
to ich tá krutosť samotná potresce.

Preklínam vojny, preklínam bitky,
preklínam i samotnú nenávisť,
čo ľudí zátvára do železnej klietky,
čo núti ich vraždou sa živiť...

Ja týmto skladám všetkú slávu,
česť a poctu tej obrovskej sile
ľudí, ktorých viera predčila moc,
tyraniu a bolesť zo straty,
skladám obdiv matkám
čo do poslednej chvíle držali
svoje deti v objatí,
skladám ľútosť
nad obetami v zajatí...

A za nich verím, že sa všetko raz na dobré obráti...

 Blog

3 0 0 0 0

Komentuj

6 komentov k blogu