***
Porážka Maďarov
Ticho na horách, ticho na nivách,
Temný iba šum rieky znel,
Moravy rieky, ktorá vlnami leje
Do noci tmavej bolný žiaľ.
Po nebi čierne chmúry sa valia,
Blesky prerážajú oblakom lom;
Na zemi jazdcov húfy sa hemžia,
V dnešnom tichu klusajú sem.
Luna zakmitnúc, zdesená klesá
Naspäť do mrakov stratených hôr,
Alebo tu videla postavy hrozné,
Divochov videla zurivých zborov.
Ku rieke letí kŕdeľ tatarský,
Na pleci nosí im toul a luk,
Na koňoch letí letom lastovičky
Polnocou čiernou Maďarov pluk.
Morava! Aj ty rieka slovanská,
Prečo ich tvoj nepohltí prúd?
Im, čo ťa penili krvou moravskou,
Praješ vlnami kľudne prejsť!
Počúvaj, tu do tmavej noci zašepoce
Moravy temnej šumiaci hlas:
„Ticho, ó ticho, pomsta sa blíži,
hlučne by strojila krvavý kvas!“
Už prišlo plemeno tatarské
Cez rieku Moravu na pravý breh;
Tam potom Tatári, diví Kumáni,
Opäť započnú desivý beh.
Za zborom prvým brodí sa druhý,
Druhý o tretí a štvrtý už roj –
Beda! Kam nesie nesčiselné koňstvo
Obludy hrozné a vraždiaci boj?
Ku brehu posledný kŕdeľ prišiel –
Hľa! Za ním letí z oblohy blesk,
Za bleskom hrmí víťazom hlasu
Pomsty nebeskej hroziaci tresk.
Oblohy čierné hory sa boria,
Lejúce husto prúdiaci mok,
Lejú a lejú, až doly a role
Vlanmi kryje sopiaci tok.
Morava, hoj, ako divoko vstala!
Prúdy potápajú skalu a strom,
Podobne blesky osvetlujú vlny,
Do dna rieky rachotí hrom.
Počúvaj, tu do hromu a do rieky hlasov
Vmiesil sa desivý, žalostný zvuk;
Bleskov podobne objavujú strašne
Naspäť ku rieke pádiaci pluk.
Húfy tých škodcov, ktoré o polnoci
Brali s riekou kľudnovlnou;
Ty sa teraz honia železom českým
Úprokom naspäť ku rieke hrnú.
Vieru a prímerie rušili Uhri,
Lsťou Čechov prepadavali stan;
V tábore chrlila ale víťazov hviezda,
Otakar slávny, královský pán.
Ten vrahov nočných pred sebou ženie,
Blesky mu svieta v krvavú seč,
Hromy mu hučia pieseň víťaznú,
Maďarov lomí hrôza a meč. –
Východ belavou šerí s hmlou,
Slnko sa ľaká zvestovať eň;
K Dunaju more sa krvavé valí,
Pary sa zdvíhajú z červených pien.
Cez rieku Moravu šíri sa hrozne
Zo šestnásťtisícov pobitých mostov;
Na most dorážajú krvavé vlny,
Kypiace veľkou pomstou a zlosťou.
Počúvaj, čo tá Morava rieka hučí? –
„Dennica pomsty sa krvavo rduje;
nad vrahamy svojich Velehradských kráľov
takto sa matka Morava pomsťuje!“
Ján Erazím Vocel
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
amrafel
7. 11.novembra 2007 19:28
ten spisovatel mal doslova xenofobne nazory
Napíš svoj komentár