(* 29. 2. 1792 - † 13. 11. 1868)
Pre mňa osobne neexistuje v oblasti vážnej hudby skladateľ, ktorého by som vyslovene nemusel. Naopak - každý jeden má tak povediac "niečo do seba" a ak sa hovorí, že hudba je liekom, tak o tej vážnej to platí asi dvojnásobne. U mňa ´funguje´ pri každej príležitosti. Najmä duševnej. A práve Rossini ma poteší vždy - či pri melancholických náladách alebo v stave šťastia, radosti a optimizmu.
Triangel, klavír, violoncello, cemballo, husle alebo chrámový sólový spev - to boli jeho začiatky; to boli začiatky jedného z najpopulárnejších, najmódnejších a tiež najbohatších hudobných skladateľov európskej, resp. talianskej opernej scény, ktorého básnik Heinrich Heine nazval svojho času ´Slnkom Talianska´. A mal nepochybne pravdu... v jeho dielach sa snúbia dokonalé, uchu lahodiace harmónie s jeho zmyslom pre humor, vtip, zlomyseľnosť a iróniu, ktoré v jeho 39 - tich operách vyústili do úžasnej monumentálnosti jeho diel a do obrovského úspechu a popularity.
Jeho hudba nebola pre poslucháča možno taká ´náročná´ ako diela F. Chopina, naopak - bola pre ucho ľahko zapamätateľná, plná virtuozity v sólových partoch i efektných zboroch; chcelo by sa v dnešnej dobe povedať, že bol skutočnou hviezdou vtedajšej ´populárnej´ hudby. A možno práve táto skutočnosť, podporená jeho húževnatosťou, cieľavedomosťou a zmyslom pre detail bola základom a tajomstvom jeho úspechu.
Už v 18 - tich rokoch slávil v Benátkach svoj prvý úspech s komickou operou "Manželská výmena", o tri roky neskôr, v r. 1813 prišiel skutočne veľký úspech s operou "Tancredi", o ďalšie dva roky prijal výhodnú ponuku v Neapoli a v roku 1816 uviedol jedno zo svojich najúspešnejších diel - "Barbiera sevilského".
Rímska premiéra "Barbiera sevilského", ktorej libreto napísal Pietro Sterbini podľa hry Beaumarchaisa napodiv prepadla. Z veľkej časti vraj vďaka "nevhodnému" oblečeniu Rossiniho, ktoré pohoršilo vtedajšiu snobskú smotánku. Až druhé predstavenie slávilo obrovský úspech; neporovnateľne väčší, než pred rokmi rovnaké dielo Giovanniho Paisiella.
Jeho tempo bolo neuveriteľné - zriadil si akúsi továreň, kde libretista v jednej miestnosti písal verše, v druhej Rossini komponoval, v ďalšej sa opisovali noty a vo štvrtej sa speváci učili svoje party. "Výroba" opery mu tak trvala 13 dní. A ani v najmenšom na úkor kvality. Mimochodom - práve číslo 13 bolo asi Rossiniho akýmsi znamením či osudovým číslom. V roku 1813 zložil tri opery, jednou z nich bola aj veľmi úspešná "Talianka v Alžíri".
"Reklamné kampane" fungovali už za čias Rossiniho. Ten svojimi cestami po Európe, Mexiku či Južnej Amerike propagoval svoje diela, ktoré si našli svojich fanúšikov aj medzi obyčajným ľudom. Bol tak povediac ´módnou ikonou´ a ovplyvňoval svojou osobnosťou, obliekaním či životným štýlom celú generáciu.
Gioachino Rossini - La Cenerentola - Ouverture
Gioachino Rossini - Tarantella Napoletana
Za zmienku stoji nepochybne aj jeho ďalšia, veľmi úspešná opera "Viliam Tell", ktorej premiéru uviedol v Paríži v r. 1829.
Opera "Viliam Tell" bola bohužiaľ jeho poslednou a po jej poslednom predstavení sa Rossini utiahol do súkromia, ktoré si úzkostlivo chránil až do svojej smrti, v piatok, 13. novembra 1868.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
antifunebracka
6. 12.decembra 2011 17:02
teraz pocuvam lady gaga a lubi sa mi viac
Napíš svoj komentár