Po povinnej návšteve Hradčan, Zlatej uličky, Chrámu sv. Víta, Týnského chrámu, Karlovho mostu, Národního divadla a obhliadke asi troch starožitníctiev a obchodov so suvenírmi, sme zakotvili v jednej príjemnej krčmičke na Staroměstském náměstí. Pred nami výhľad na Pražský orloj a hlavne dobre vychladené pivko za ´pouhých´ 58,-Kčs, čo bola v r. 1992 teda slušná cena.
Bolo nám príjemne, rozprávali sme sa o všetkom možnom, o.i. o hudobnom nadaní herca Císlera, ktorého sme stretli na Václaváku, o jeho láske k pivu a vínu a o kvalite českého i slovenského piva. Pochopiteľne - keď pijete pivo a ešte o ňom aj diskutujete, skôr či neskôr si príroda zažiada svoje. I vybrala sa milá Marianna hľadať "onú" miestnosť, v ktorej sme si všetci rovní a ktorú využívame s väčšími či menšími obmenami už nejaké to tisícročie. Človek by čakal, že za tak dlhý čas to musí byť niečo dokonalé, prepracované do detailov, bezproblémové, bezporuchové a hlavne - bezplatné. Alebo aspoň ´za babku´. Veď ide o tú najzákladnejšiu ľudskú potrebu. O tom, že to tak nie je, ma presvedčil po pár minútach jej návrat sprevádzaný ´chrchlavými holandskými nadávkami´.
Nielen že od nej ´akási babizňa´ chcela 10,-Kčs, ale netiekla teplá voda, nebolo tam nič na utretie či osušenie rúk a vraj ešte nevidela tak zdevastovné steny a neútulné prostredie, ako práve pred chvíľou.
Hovorí sa, že toalety odzrkadľujú kultúru národa. Nuž, niečo na tom asi bude. A vôbec sa nečudujem najmä ženám, že nerady využívajú toalety verejné či reštauračné, o tých staničných a krčmových ani nehovoriac. Za posledné roky sa mnohé zmenilo, no stále sa nájdu medzi ´onými miestnosťami´ perly, ktoré si nezaslúžia pomenovanie ´toaleta´, ´záchod´ ba dokonca ani ´wc´ či ´kadibudka´ a nemožno ich nazvať inak, než "hajzlom".
Nech už je ale pomenovanie akékoľvek, jedno je isté. Vždy je to miesto, kde sa dobre číta (najmä doma), miesto ´ako stvorené na premýšľanie´, vhodné na prejavy ľudovej slovesnosti a prejavy literárneho ducha, nadania a humoru. Od tých oplzlých a vulgárnych až po tie naozaj vtipné a originálne. Sú všade okolo nás, na Slovensku, v Čechách i za hranicami. A nie vždy platí "čím ´lepší´ podnik, tým kultúrnejšie toalety".
Ako priaznivec zlatého moku, fanúšik "Spolku přátel piva" a podpredseda "Lóže pivného tácku" som už toho videl dosť a dosť. Spolučlenovia našej lóže sú scestovalí, života i piva znalí ľudia všakovakých profesií a na našich (ne)pravidelných sedeniach si už roky vymieňame a zapisujeme "výroky neslávnych", ktoré často v nekultúrnom prostredí aspoň rozveselia a pobavia. Holt - časy maľovaných secesných pisoárov a porcelánových klozetov či bidetov dávno pominuli. Nasledujúce nápisy pochádzajú z mnohých miest, na ktorých sa často opakovali a opakujú, z Čiech i Slovenska, z reštaurácií, krčiem i z prostredia vysokoškolských internátov.
****
"Nechádžte špaky do záchodu!
Ťažšie sa zapaľujú!"
"Neházejte vajgly do pisoáru! My vám taky nechčijem do popelníků!"
"Na prednáškach je to ako tu na hajzli.
Zvuk počujem, ale obsah mi uniká..."
Nad pisoármi: "Toto je jediné, čo pracujúca trieda drží pevne v rukách."
"Postav sa bližšie, tvoj nástroj nie je tak veľký, ako si myslíš!"
"Hodnota môjho IQ je 168. Podľa pracovníkov Úradu práce je obsluha na píle pre mňa primeranou prácou. Ko...ti!!!"
"TLAČENÍM PRIVOLÁTE SESTRU."
"Žádáme studenty, aby nám ve sprše neonanovali. Vaše tělesné tekutiny nám ucpávají kanalizaci!"
"Neházejte nedopalky do pisoáru!
Tou rukou, kterou je vybírám, vám točím pivo."
****
Niekedy je zdrojom pobavenia aj zmysel pre humor samotného personálu soc. zariadenia:
"Nedodržujte diskrétní vzdálenost od mušle jako v bankách - naopak,
přistupujte k ní co nejtěsněji"
pod týmto oznamom boli ešte dodatočné inštrukcie:
pro techniky: průsečník pomyslné svislice vedené koncovým bodem zdroje tlakové tekutiny a podlahy musí ležet uvnitř průmětu mušle do roviny tvořené podlahou místnosti.
pro ostatní: stůjte tak, aby ste nechcali na zem!
Blog
Komentuj
8 komentov k blogu
1
radiophonic
7. 10.októbra 2010 09:46
V mizerných Tatrách sa mi stalo, že som vošiel do onej miestnosti, svetlo sa automaticky zaplo a po čase aj automaticky vyplo. Len ja som bol stále dnu a zapínač nikde...
2
Veľmi som sa pobavila na tomto blogu Škoda, že som si skôr nevšimla, že píšeš, budem sa musieť asi oprieť do tvojich blogov, keď budem mať väčší kúsok voľného času
3
ja som v poslednej dobe u seba objavila trend, že veľkú potrebu najradšej vykonávam v galériách, reštauráciách a kaviarňach. ale možno to je tým, že tam trávim viac času ako doma.
5
No, uz mam na birdzi autora, ktoreho by som chcela citat kazde rano v novinach.
Teba chcem citat kazdy vecer!
Teba chcem citat kazdy vecer!
7
V onej miestnosti v jednom bare bol na dverách nápis: "Serte prosím malé hovná, veľké nejdú spláchnuť. Ďakujeme "
Ale oná miestnosť bola zato slušne vybavená, a nakoľko je to u nás ojedinelé, vždy sa úprimne divím keď nič nemusím chytať, stláčať, odkrucovať a všetko je vybavené len akýmsi senzorom
Ale oná miestnosť bola zato slušne vybavená, a nakoľko je to u nás ojedinelé, vždy sa úprimne divím keď nič nemusím chytať, stláčať, odkrucovať a všetko je vybavené len akýmsi senzorom
8
ja som tusim nikdy v zivote nebol na hajzli mimo domova. dobre, bol som, ale ozaj ze len vynimocne
Napíš svoj komentár