Po asi troch miliónoch nahnevaných rokov som sa vrátila na svoj blog. S prekvapením som zistila, že tie moje príspevky vlastne ani neboli také zlé. Žeby som po troch rokoch dospelosti konečne nazbierala nejaké životné múdrosti a zverejnila ich?

S najväčšou pravdepodobnosťou som sa na blog vrátila preto, že ma k tomu núti moje obľúbené, pochmúrne a depresívne jesenné počasie. Možno malou mierou vzrušenie z toho, že idem už do druhého ročníka na UKF. Možno trošku paranoje a obáv z toho, aké budú nové spolubývajúce. Istou mierou prispieva aj zima, kvôli ktorej mi idú prsty odpadnúť.

Jeseň znamená veľa. Končí sa obdobie vyprážaných bedlí, behania po záhrade naboso a vyspávania do desiatej. Krutý rozvrh, ktorý na mňa zlomyseľne bliká z AISu, ma predurčuje na ranné vtáča. Minimálne do Vianoc určite. Začne sa škola. Nenávidená ruština. Pod vankúšom sa mi bude povaľovať Jane Austenová a Nový čas. Musím si kúpiť kabát. Rezervovať miestenku do vlaku.
Musím sa nejako rozpísať, lebo fakt neviem, čo budem robiť celý zimný semester na lexikológii.

Výhody druhého ročníka
1. Poznám mesto Nitra odpredu aj odzadu
2. Viem, kedy chodí MHD
3. Už nebudem v škole zelenáčom
4. Poznám učiteľov, upratovačky, kuchárky, vrátničky ...
5. Viem, kam sa dá ísť dobre opiť
6. Nebudem stresovať, keď niečo nepôjde, lebo tak to proste u nás chodí
7. Mám pripravené nervy špeciálne pre tety na študijnom
8. Presne viem, kde je čo v škole a na intráku
9. Večere sa vydávajú len do šiestej!
10. .....
ASDFGHJKJL

P.S.
Blog napísaný koncom septembra, no z neznámych príčin nezverejnený.

 Blog
Komentuj
Napíš svoj komentár