čo letí na krídlach pochopenia
sama nikdy nepochopená
ona je vášeň
Cit čo rozohrieva srdce
čo v pravidelnom toku rieky tlčie
ona je všetko len nie dnes
je krása, mladosť, choroba a des
Je, bola a bude večná
stojí na piedestáli z prachu
do ktorého padá
deň čo deň
milovaná i zatracovaná
básnikmi
–––––
Ona je pieseň
čo z úst ti znela
v prítmí letného podvečera
ona je slovo
Hudba čo rozihrá strunky vĺn
melódia, mesiaca spln
je komplikovaná jednoducho
v jej prítomnosti nikdy nenastane ticho
Pokiaľ existuje zvuk
jestvuje aj ona
jej hlas mocný rozlieha sa
ako hlahol zvona
ako ozvena
jediná
–––––
Ona je obraz
tvojho života
maľovaný na plátne
strieborných listov
Zblízka tvoriacich zrkadlo
odraz cudzích duší
mŕtvych, tak tuším
pretože nedýchali jej vzduch
Pokorila pýchu
prekonala stáročia
úbohá a umierajúca
a predsa kráľovná
tých čo dvíhajú svoj zrak
ku hviezdam
... jedna z tých starých básní... venovaná môjmu bratovi Adamovi
Blog
Komentuj
4 komenty k blogu
1
sajuri007
15. 5.mája 2011 23:27
Obchodná akadémia - recitácia - ako prvá som si ju čítala - slza vyšla práve
2
bola si tam, keď som to recitovala? pamätám si, aké dojemné záchvaty vrbka chytala, keď som to recitovala a že stále kukala na eda..... ako sa edo volal priezviskom?
3
niečo na K nie? netuším,ale viem ako vyzeral a že bol jedna ruka s telocvikármi
Napíš svoj komentár