Bol krásny letný deň a ja som sa vybrala popozerať sa po našej záhradke.Pravdaže moje drahé psíky mi boli tak ako vždy v pätách a sledovali každý môj pohyb.Prešla som po šťavnatovyzerajúcom trávniku a kľučkovala som medzi jabloňami,pričom som nenápadne pozorovala moje dve štvornohé kamarátky,ako sa náhlia za mnou.Prešla som okolo skleníka a omámil ma teplí vzduch s vôňou paradajok. Takmer okamžite sa mi vynorila spomienka na horúci večer v Bulharsku a chutný paradajkový šalát.Ale nezdržiavala som sa spomínaním na more.Prechádzala som popri hriadkach a prezerala som si uz pomerne veľkú zeleninu.Nerobila som to zo záujmu,ale z nudy ktorú som doma prežívala pomerne často.Keď vtom som zakopla.Mykajúc rukami som priam preletela niekoľko bocianích krokov vpred.Našťastie sa mi podarilo udržať rovnováhu a nespadnúť do záhonu s jahodami.Teda jahodovími listami.Jahodová sezóna bola už dávno za nami.Husté tmavozelené listy vyzerali pochmúrne.Zamračila som sa na nich.Dnes som mala od rána zlý deň a moja nálada sa nebezpečne nakláňala k bodu mrazu.A v tom... "Aha jahoda!!!"naradostene som zvolala a vrhla sa na veľkú jahodu schovanú v záplave zelene.Psy sa zvedavo prišli zblízka pozrieť na môj objav.Našťastie ich jahoda nijak zvláštne nezaujala.S úsmevom som ju poutierala od hliny a strčila si ju do úst. Zrazu ma zaplavil blažený pocit.Slnko ma jemne šteklilo na pokožke a sladká chuť prenikala každým kúskom môjho tela.Aj môj mozog si užival únik z nudnej reality a ponúkol mi náhľad do mojej minulosti.A ja som ju s otvorenou náručou prijala a s prižmúrenými očami spomínala na...

"Ty máš jahody!"nadšene zvolala moja spolužiačka a lačne pozrela na misku plnú jahôd.
"Jasne.Daj si."Strčila som jej jahody pod nos.
"Ponúkneš aj jeho?"Ozvala sa z druhej strany ďalšia spolužiačka.Opatrne som zodvihla pohľad a pozrela dopredu na človeka z ktorého mi po chrbte behali zimomriavky.
"Jasne."prikývla som a postavila som sa z lavice.Hodnú chvíľu mi trvalo kým som sa pretlačila dopredu a zachránila aspoň zopár johôdok pred návalom hladných spolužiakov.
"Ehm...ponúknite sa"strčila som pred neho misku.A on nezávahal.Nechal aby som mu nabrala jahody do dlaní a pritom sa milo usmieval.V tej chvíli som sa rozklepala.Cítila som ako sa mi trasú kolená a mala som čo robiť aby som sa udržala na nohách.Do tváre sa mi vlievala červeň a jahody sladko voňali.
"Vezmite mi veci."Zakričal po mojich kamarátkach a spolu so mnou vyšiel z tiedy.Šli sme tesne vedľa seba a on sa pritom kŕmil.
"Vy ste ale pažravy."Zamračila sa na neho jedna z kamošiek.Mala plnú náruč jeho vecí.Uvidela môj neprítomný povznesený výraz,pokrutila hlavou a ponáhľala sa dopredu.On si nabral ďalšiu hrsť jahôd,pozrel na mňa a vážne sa opýtal:"Ako to myslela,že som pažraví?"
Moja tvár sa skryvila do pobaveného úsmevu.Hlavou mi preletelo toľko možných odpovedí...ale ani na jednu som v tom momente nemaka odvahu.A tak som len pokrútila hlavou.
"Ja neviem.Opýtajte sa jej."
Chabá odpoveď ale aspoň niečo .Odprevadila som ho ku kabinetu.Vzal si ešte zopár jahôd a poďakoval.jeho úsmev bol na nezaplatenie.Omladol pri ňom aspoň o 10 rokov.A ja som bola rada,že sa mi podarilo niekoho potešiť,hoci aj takou drobnosťou ako sú jahody.
Aj napriek dobiedzaniu kamarátiek som mala po zvyšok dňa dobrú náladu. Teda priam výbornú. A to len vďaka úsmevu a šťastiu niekoho iného.A verte mi alebo nie,takéto šťastie je čistejšie a krajšie ako šťastie sobecké.Pretože každý rozdaný úsmev sa nám usadí hlaboko v srdci a až si raz na neho spomenieme,tak...

Stála som pred záhonom jahôd a podivne som sa usmievala.Moja nálada sa zodvihla a ja som mala neskutočnú chuť na prechádzku.Nudu som už nepociťovala.Vyrútila som sa zo záhradi so psami za pätami sa vydala na prechádzku.Všetko čo by mi pohlo pokaziť deň bolo preč.Ostal mi len zvláštny pocit veselia a sladká chuť v ústach po poslednej jahode.

 Je to možné?
Komentuj

Komenty k blogu

1 
fotka
stevie  18. 7. 2008 18:11
no... rada by som podpichla aleee zdržímm sa...
Napíš svoj komentár