Omyly jednej VAGÍNY! 2 v 1

„Sisááá! Sisa, dopiče, veď čakaj.“, kričal za mnou Ben.
Otočila som sa.
„Ahoj.“
„Ahoj.“
„Tak som si vravel či......Ehm, môžem ťa pojebať... teda odprevadiť k busíku?“
„Smola, ty kanále zasranej, idem autom. Brat ma zatiaľ vozí, kým nezdrhne na intrák.“
„No škoda.“
„Čaute.“ dobehol nás Maroš.
„Čau.“
„Sisa, pamätáš si ho, žé?“
„Poznám Bena. Veď sa rozprávame.“
„Dobre, sa neposer.“
„No, dobre. Mal by som ísť domov si ho rýchlo vyhoniť, pokiaľ neprídu rodičia. Čau, Sisa.“
„Ahoj.“
S Marošom sme pokračovali na parkovisko.
„Počuj, nezdá sa ti to čudné?“ otvorila som papulu.
„Čo?“
„Že Ben sa ku mne milo správa. Minulý rok ma ignoroval a teraz je-.“
„Bože, ty si dobre jeblá. Iba raz sa ťa spýtal, že ťa chce odprevadiť na bus a ideš sa z toho posrať. Bože!“
„Nevravel ti náhodou niečo?“
„Mne?“
„Nie, tvojej matke!“
„Nie, nič mi nevravel.“
„Naozaj?“
„Na sto pro.“
„No, dobre.“
Kráčali sme ďalej a nakoniec som ho zastavila a znova otvorila papulu:
„Maroško, povedal by si mi, ak by v tom niečo bolo, že?“
„Jasné. Nemusíš sa báť, asi sa chce s tebou iba vyspať. A potom ťa bližšie spoznať.“
„Jedine.“
Sadli sme do auta k Rišovi.
„Kam to bude“, usmial sa v spätnom zrkadle.
„Bože, ty kokot, asi domov, nie!“
„Stalo sa niečo, Sisa?“
„Nie, prečo?“
„Lebo mi nadávaš a si podráždená a vieš čo stane keď si podráždená? Nie? Neudržíš moč. Pozri sa medzi nohy, asi ti praskla hrádza.“
„Bože, kurva.“
„Nekurvuj mi tu a otvor okno. Začína to tu smrdeť ako na stanici.“
„Fajn.“

„Vystupovať.“, zahlásil Rišo, keď sme dorazili pred dom. „A ty sa prosím ťa prebal.“
Vyletela som z auta a vrútil a sa do izby a zabuchla za sebou dvere.
„Čo sa jej stalo?“, pýtala sa mama.
„Je ocikaná. Choď si čuchnúť do auta. Jebne ti nos.“, povedal Rišo.
„Nemám ísť za ňou?“
„ SI hluchá. Chod sa pozreť do auta. Smrdí to tam ako v zoo. Kurva, do piče! Á kurva... Nechajme ju tak, nech sa ošťaná princezná vyspí.“
„Dobre.“

Ako som si mohla všimnúť svojimi nadprirodzenými schopnosťami, Marošovi niečo je. Keď sme boli v aute, držal chrápu a teraz ako sa pozerám von oknom a dýcham svoje močky, vidím Maroša ako stojí na dvore a čumí do blba.



„Maroš!“, pribehol za ním Ben.
„Čo je?“
„Nerozmyslel si si to, že?“
„Nie.“
„Paráda, pretože dnes ju chcem pozvať von.“
„Nie je to trochu priskoro?“
„Nie, nie je to priskoro!“
„Skús sa s ňou najskôr zblížiť a potom ju pozvi von. Kamoš, fakt je vidno, že to s babami nevieš.“
„Ty si nejaký odborník.“
„Nie som, ale ani sa nesprávam, ako piča, čiže ako ty!“
„Tak, aký je plán?“
„Plán?“
„Hej.“
„Choď na ňu pomaly, neunáhli to. Začni sa s ňou najprv rozprávať o bežných veciach. Vieš, ako čo si jedla, koľko si toho vysrala. A podobné pičoviny. Potom hovor hlavne o sebe. Dnes musím vybaviť pervitín, takže ju k autu môžeš odprevadiť ty. Buď normálny, na nič sa nehraj a rozprávaj sa s ňou. Na začiatok by to malo stačiť.“
„Ďakujem za radu. Toto by ma nenapadlo. Piče.“

(


Maroš si začal baliť veci zo skrinky. Keď sa otočil zbadal Bena, ako sa baví so Sisou. Práve ju stretol na chodbe. Keď ho videl s ňou, niečo sa v ňom zlomilo. Asi mu puklo pár všiev medzi nohami, keď sa mu postavila udica. Žiarlil. Bože, veď tu slešpičku pozná celý život a je v takom veku, kedy by chcel zažiť lásku, aj keď ... no to je jedno. Sisa je nesympatická piča, Ben je kokot akože vtipálek a Maroš ufňukaný buzerant a dúfam, že do konca tohto celého príbehu bude....Hľadel na nich dlho, až kým ho Sisa nezbadala. Niečo povedala Benovi a vykročila k nemu a on k nej.

„Ahoj.“, povedala som, keď som prišla k nemu.
„Serus, stará.“
„Čo si sa na nás zazeral?“
„Som sa pozeral. Mám to zakázané, ty hviezda?“
„Stalo sa niečo?“
„Nie, všetko je v pohode.“
„Tak v pohode, Ben ma chce odprevadiť k autu. Ideš s nami, alebo prídeš potom?“
„Dnes s vami nejdem. Musím ísť niečo vybaviť.“
Otočil sa na opätku a odišiel.
Sisa ostala pozerať ako pičam, nevedela, čo sa ním deje. Aby som to vyjadril, začal sa medzi nimi tvoriť Grand Kaňon. Kapiš to? Chlape.


Ďruhá časť.

Prišla som k Benovi, ktorý ma čakal pred školou.
„Nevieš, čo je s Marošom? Poslednú dobu je nejaký čudný.“
„Netuším. Ideme?“
„Tak začnem. Ináč ako sa máš?“, začal nesmelo.
„No, teraz nie veľmi dobre, kvôli Maroškovi.“
„Áno, súcitím s tebou. Ak by si chcela, mohol by som mu prehovoriť do duše.“
„Si strašne, moc , neuveriteľne milý, ale toto si s ním vybavím sama.“
„Tss, no dobre.“

Večer som sa vykradla z domu. Vošla som do Marošovo dvora a zastala pod jeho oknom. Zdvihla som pár kameňom a rozbila mu okno.
„Ahoj.“, pozdravila som.
„Čo tu robíš?“, povedal namiesto pozdravu.
„Chcem s tebou hovoriť.“
„Počkaj, desať minút“, vzdychol si.
„Prečo?“
„Lebo si HONÍM!“
Cez okno dal nejaký oštaný kartón. O chvíľu bol vonku šli sme do záhrady a sadli sme si do altánku.
„Tak, čo trápi tvoje srdce?“
„Prečo si posledné dni zvláštny. Si ako had.“ Dobre som to povedala, že?
„Neviem, čo kokotiny púšťaš z huby.“
„Odkedy sa so mnou Ben začal baviť, si mimo.“
„Nie som.“
„Ale si. Vieš ja mám som strašne dokonalá a všímam si všetko. Žiarliš naňho?“
„Čožééé? Néé. Vóbec. Ako ťa to mohlo napadnúť?“
„Len dedukujem z tvojho správania. Možno si myslíš, že som sprostá ako potkanie hovná, lebo som blondína, hehe, no môžem ti povedať, že nie som. Vidím, že sa s tebou niečo deje. Nie si posadnutý diablom?“
„Nie si prijebaná. Si len hlúpa malá pička“, povedal a odhrnul mi vlasy, čo mi padali do očí, „Chceš počuť pravdu?“
Prikývla som.
„Tak dobre. Povedal, že sa chce s tebou spriateliť, zblížiť sa s tebou, myslím ako sexuálne. A tak mu dávam priestor. Za 30 € na deň. “



„Ale to nemusíš. Chcem sa jebať s oboma. A nechcem, aby to bolo na úkor toho druhého. Prosím, buď sám sebou. Buď opäť tým starým Marošom, už len kvôli mne.“, vystrúhala som grimasu.
Usmial sa tým svojím úsmevom.
„Pre teba všetko, srdiečko.“
„No vidíš, tak sa mi to páči.“
„Chceš ostať? Príde Ivo a Rišo, ideme pozerať futbal.“
„Nie, ďakujem. Nepokazím chlapský večer.“
„Chlapský večer?“
„Hej.“
„Ako chceš.“
„Dobre. Tak ahoj. A nezabudni, čo som ti povedala.“
„Ok, ahoj.“

Po príchode do domu som na chodbe stretla Riša.
„A ty si kde bola?“
„S Marošom. Máš niečo proti?“
„Nie, ja nie, len moje ošťané auto! A medzi rečou matka ťa hľadala..“
„Dobre. Inak, už vás Maroš čaká.“


„Mami, hľadala si ma?“
„Hej. Čo to bola včera?“
„Včera?“
„Neopakuj. Keď si prišla, zavrela si sa v izbe. Stalo sa niečo?“
„Hm, len som sa pošťala. A nepohodla som sa Marošom, ale už je to v pohode, lebo som super baba.“
„Aha. Takže už si v pohode?“
„Jasné. Robíš si zbytočne vrásky
„Dobre.“

„Tak ako? Už je Maroš v pohode?“, pýtal sa ma na druhý deň Ben.
„Áno, všetko je ok.“
„To som strašne rád.“
Sledoval ma, kým som si vyberala knihy zo skrinky. Keď som ich už držala v náručí, povedal: „Ukáž, pomôžem ti.“
„Si milý, ale nie som chromá na ruky.“
V tom do mňa zozadu niekto narazil a mne popadali všetky knihy na zem.
To sa môže stať len mne, pomyslela som si.
Pozreli sme sa s Benom na seba a obaja sme si čupli na zem zbierali moje knihy. Keď mi pár z nich podával, nevedomky (ako sa niekto nevedomky dotkne?) sme sa dotkli rukami. A ja som sa skoro počúrala.
Okamžite som sa zapýrila.
„Ďakujem.“, povedala som.
„Niet za čo.“
„Už, už už, už musím í-í-í-í-ísť.“, zvrtla som sa a zdrhla do triedy.
Srdce mi búšilo v hrdle.

 Vymyslený príbeh

10 0 0 0 0

Komentuj

10 komentov k blogu