Pomáha mi vstať a prichádza jeden ochrankár a pozerá mi na oko. Povie mi, že mám ísť radšej na pohotovosť či mi nezlomili lícnu kosť. Podáva mi ľad a my odchádzame na zastávku do najbližšej nemocnice.
Lekár ma pošle na röntgen a našťastie nemám nič zlomené. Niečím mi to natrie a podá mi vrecko kde bol nejaký chladivý gél. Povie mi ešte, že keby sa to zhoršilo mám prísť okamžite sem. Ja prikyvujem a už chcem byť doma v posteli.
Stojíme na zastávke. Lea ešte so strachom v očiach a ja s krvavou podliatinou cez pól líca. Oprela som sa o zastávku a svetlo z lampy mi tú podliatinu pekne osvetľovalo. Takže všetci na zastávke sa na mňa pozerali. Keďže to bolo iba hlúčik chalanov, ktorý sa asi vracali z diskotéky nerobila som z toho vedu. Niekto prechádzal okolo nás. Zdvihla som pohľad a bol to Martin.
Vyvaľovala som na neho oči ale s tým jeho pohľadom sa to ani porovnať nedalo. Zízal mi na podliatinu a tak som si na ňu radšej priložila vrecko s gélom. Dosť to zabolelo tak som vydala pridusené Au. Otočil sa a išiel sa pozrieť kedy mu ide bus. Potom prišiel naspäť a asi pochopil môj spýtavý pohľad a povedal.
Vieš ja som sa vrátil pred týždňom, čudujem sa, že to nevieš veď Lea cestovala so mnou v jednom kupé.
Otočila som sa a vrhla na Leu nenávistný pohľad.
Veľmi si mi chýbala, a... zrazu sa zasekol. Asi čakal na moju reakciu.
Zajtra ti zavolám, povedala som mu a ťahala Leu do busu, ktorý práve prišiel.
Bez slova sme cestovali až domov. Mali sme ešte 10 minút cesty peši a tak som na ňu vybafla.
Kedy si mi to chcela povedať?
Ja, ja neviem. Nechcela som aby si bola smutná.
Teraz som smutná z teba, povedala som a už sme mlčali až k nám.
Išla som do sprchy a Lea jesť a potom na výmenu. Ľahli sme si do postele a zaspala som.
Keď som sa zobudila boli sme samé doma. Išli sme pozerať telku. Jedna na kresle a druhá na gauči. Zapozerala som a a zrazu mi prišla SMS. Pozerám, že je od Lei. 'Nechcem sa s tebou hádať. Prepáč.' Prisadla som si k nej.
Ani ja sa nechcem hádať.
Je mi to tak ľúto, prepáč, že som ti to nepovedala len..., nedohovorila lebo som ju silno objala.
Sľúb, že mi už všetko budeš hovoriť.
Sľubujem.
Dopozerali sme seriál a rozhodli sa, že posledný deň strávime vonku.
Klára?
Áno?
Musím ti niečo povedať. Idem na WC
Blbá, zakričala som a hodila po nej vankúš.
Veď som ti sľúbila, že ti budem hovoriť všetko, vyplazila na mňa jazyk.
Išla som sa obliecť a pripraviť von. Chcela som modrinu zakryť make – upom ale po 10 minútach som to vzdala. Našla som veľké slnečné okuliare ktorých som síce vyzerala ako mucha puk ale účelu poslúžili. Najskôr sme išli na kúpalisko, potom na zmrzlinu a ešte na posledné nákupy. Lea nasľubovala doma, že im niečo z Bratislavy prinesie. Keď sme prišli k nám išla sa hneď zbaliť aby sme zajtra spolu mohli stráviť ešte nejaký čas.
Ani som sa nenazdala a už som jej kývala keď sa vlak pohýnal. Išla som teda domov.
Na druhý deň ráno o 5:30 mi zvoní mobil. Mám chuť vraždiť.
Blog
Komentuj
2 komenty k blogu
1
sameoldmeagaintoday
22. 3.marca 2011 12:24
..na Bratislavu nema nic..
Napíš svoj komentár