Ahoj Martin, po vyslovení som sa začala nepochopiteľne usmievať.
Viééš, začal pomaly, je tak skoro a ja sa nudím neskočili by sme na drink alebo kávu alebo modré z neba?
Modré z neba?
Pre teba čokoľvek, povedal a ja som sa začala smiať..
O jasné o pol desiatej je skoro preskoro. Niekto mal celý deň program a večer sa nudil a prezeral si v mobile zoznam čísiel pravda?
Ale nebuď taká zlá, tak ideš? Prosííím.
Jeho prosím som počúvala asi 2 minúty keď konečne prestal.
Tak kedy a kde?
Za 15 minút na námestí okey? - aj keď som ho nevidela vedela som, že sa usmieva od ucha k uchu
Dobre tak zatiaľ – zložila som a vykračovala si k námestiu.
Keď som prišla už tam stál. Taký pekný a... a dosť prestaň už, zahriakla som samú seba.
Radšej som pribehla k nemu.
„Ahoj“ povedala som mu keď som pribehla
„Úúú to sa za mnou toľko ponáhľaš? Asi si začnem namýšľať“
Trepla som ho do ramena aby bol už ticho.
„Ahoj tajomné dievča“
„už si sa stihla zvítať s kamoškou a tak?“
„jasne, že áno ja stíham všetko za pár hodín“
„Som rád, že si prišla“ usmial sa a ja som myslela, že sa roztápam ako kolomaž
Išli sme na kávu a asi 3 hodiny sme sa rozprávali o všetkom možnom. Pre niekoho hlúpostiach ale ja som sa po dlhom čase nasmiala a toľko spoločného sme mali, že ma to niekedy až zarážalo.
Blog
Komentuj
Komenty k blogu
1
ardonaiel
16. 12.decembra 2010 11:47
...takéto situácie sú fajn
Napíš svoj komentár