Deň čo deň mi na myseľ prídeš snáď tisíckrát, a stále vo viac živších a živších obrazoch. Môžem si hovoriť, že na tebe nezáleží, že vôbec nie si nijakou zásluhou šťastného života alebo ničím neodolateľným a ničím, bez čoho by sa nedalo žiť... ale bohužiaľ to proste nejde.
Bez teba akoby život strácal plné farby. Myslím na teba tým úpornejšie, čím je neskorší a neskorší dátum, a každým dňom sa moja nenásytná túžba po tebe iba priamoúmerne zväčšuje.
Odkedy nie si pri mne, nemá zmysel chodiť do mesta, nemá zmysel ísť sa niekam posadiť alebo ísť niekam tancovať, a práve preto iba sedím doma a nerobím nič, iba na teba myslím. Ako keby som zabúdala žiť tak, ako predtým. Bez teba ako keby bol každý chlieb už od začiatku tvrdý a pivo sa mení na kanálové patoky. Akosi nič bez teba nemá cenu a zmysel.
Premýšľala som, aké by to bolo bez teba, ale zistila som, že si to neviem ani len na kraji svojej mysle predstaviť, tak strašná to bola predstava. Bolo tam toľko temnoty a beznádeje, toľko sĺz a bolesti, že som radšej odvrátila hlavu a nemyslela na budúcnosť bez teba. Radšej nemyslím na budúcnosť vôbec a iba nemo, ticho čakám na tvoj príchod.
Často sa chodím ako bláznivá pozerať na miesta, kde by som ťa mohla teoreticky zastihnúť, hoci veľmi dobre viem, že tam nebudeš. Nie je tam nič, len ticho, niekoľko polámaných stebielok trávy a trpké vedomie toho, že si preč. Nie si tu. A ja som zase len raz nemo dúfala v niečo iné...
Povedz mi, prečo mi to robíš? Vieš veľmi dobre, že bez teba sa môžem hoci aj zblázniť, že bez teba je všetko strašné a neprežiteľné, že bez teba nič nie je ako predtým, kým sme boli spolu. Mnohí ľudia hovoria, že to nehýbe svetom, ale opak je pravdou. Úplne najväčšou! Nemôžem bez teba žiť, nech si hovorí ktokoľvek čokoľvek. Každým dňom si to uvedomujem čoraz reálnejšie a samozrejme bolestnejšie.
Každým dňom po tebe prahnem čoraz bláznivejšou a neznesiteľnejšou túžbou, ktorá sa pomaly nedá merať na žiadnej stupnici. Minule som si ťa ani náhodou neužila natoľko, ako som si ťa užiť mohla - bolo ťa proste... akoby ťa bolo primálo. A zrazu si preč, ako lusknutím prstov, ako zafúkaním vetra, ako mávnutím čarovného prútika, ako keby prejdením jediného príjemne stráveného večera. Neviem sa s tým zmieriť...
A preto sa asi po tisíci raz úpenlivo, na kolenách a so slzami v očiach, tŕňová koruna vo vlasoch, pýtam, asi ako každý mladý pracujúci človek:
VÝPLATA, DO RITI, KDE SI? ! ? ! ? ! ? !
P.S.: Schválne, koľkí ste si mysleli, že by som bola taká naivná a niečo tak srdcervúce napísala chlapovi?
*** - vysvetlenie nájdete v profile
Vyznanie
Komentuj
Komenty k blogu
1
paatoo
1. 6.júna 2009 16:58
ja som si to myslel
2
aj ja.. ale vidno ze zijeme v kapitalistickej spolocnosti zmietanej krizou...
3
Úprimne, od druhého odstavca až po konec som si myslela že píseš o hajzláku Zas každému čo mu chýba... rofl
4
príjemný článok, aj som sa zasmiala... ... a myslela som si, že to bude niečo extra, ale chlapa som netypovala, lebo to bolo písané väčšinou v ženskom čase...
5
@balbinka presne kazdemu co mu chyba
@sarah_.. no ja by som si to bol i myslel, ale kedze nadpis je logicka hadanka, tak som si hned domyslel ze to bude nieco ine..
btw: i tak si myslim ze by si cosi take v pohode napisala i chalanovi ci nie?
@sarah_.. no ja by som si to bol i myslel, ale kedze nadpis je logicka hadanka, tak som si hned domyslel ze to bude nieco ine..
btw: i tak si myslim ze by si cosi take v pohode napisala i chalanovi ci nie?
Napíš svoj komentár